Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

roztiahnuť -e -u -hol dok.

1. rozložiť, rozprestrieť do šírky, obyč. niečo zložené: r. obrus, r. deku na tráve, koberec po zemi

2. ťahaním, potiahnutím roztvoriť, rozhrnúť: r. oponu, záclony

3. oddialiť od seba: r. ruky, nohy

4. rozšíriť (význ. 1): r. ústa; r. sukňu;

nedok. rozťahovať

// roztiahnuť sa

1. rozprestrieť sa, rozložiť sa do šírky: padák sa r-l; r-l sa (s knihami) po celej izbe

2. zväčšiť svoj objem, rozšíriť sa: r-l sa mu žalúdok, hmla sa r-la; struna sa r-e napne

3. expr. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť, rozložiť sa, rozvaliť sa: r. sa v kresle;

pren. expr. na ceste sa r-la spadla;

nedok. rozťahovať sa

1. k 1 – 3

2. hovor. expr. rozpínavo, povýšene sa správať: okupanti sa r-li po celej krajine

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; rozťahovať sa

rozťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.


rozťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brložiť mať niekde úkryt, ležovisko • mať brlohpelešiťmať pelech: tu brložia, majú brloh, tu pelešia líškypren. pejor.: rozvaľovať sarozťahovať sa: na lavičkách sa rozvaľujú, rozťahujú bezdomovci


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sarozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahovalhovor.: rozkrikovať savyťahovať savyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ?expr.: naparovať sanadúvať sanadrapovať sanafukovať saprtošiť sašušoriť sahovor. expr.: rozdrapovať sarozcapovať sahrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš!nár. rozpierať sa (Kukučín)nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner)subšt. machrovať


rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem • rozširovať sarozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširujeduť sanadúvať savzdúvať sanafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala

2. p. rozhadzovať sa


rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2


rozťahovať sa 1. porov. roztiahnuť sa 2. p. vládnuť 2 3. p. rozhadzovať sa


šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1


šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovaťrozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovaťhlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriťrozchyrovaťrozhlášaťrozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášaťroztrusovaťtrúsiťroztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiťroztrubovaťvytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozťahovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. rozprestierať, rozkladať: Na rínku rozťahovali šiatre rozliční remeselníci. (Taj.)

2. ťahom rozhŕňať, otvárať: r. oponu;

3. vystierať, naťahovať: r. ruky, ramená, r. krídla; Korál sníčkom opojený rozťahuje ratolesti. (Vaj.)

4. predlžovať, preťahovať: Čatár prikývol, radostne rozťahujúc ústa. (Min.)

5. vyťahovať, naťahovať, napínať (obyč. účinkom nejakej sily): r. pružinu; Chovanec rozťahoval dvojradovú harmoniku. (Urb.) Krv rozpaľovala sa a rozťahovala žily. (Urb.)

6. (ťahaním) roznášať, rozvlákať, rozhadzovať na rôzne miesta: Ľudia videli, ako ho (syna) rozťahovala divá zver po ostrove. (Tim.)

7. (o spôsobe reči) vyslovovať pomaly, ťahavo: Cvengroš rozťahoval slová. (Urb.) „Tučnieš, Eman,“ rozťahoval pomaly Kordoš. (Min.) (Tichý) reč rozťahoval. (Taj.);

dok. roztiahnuť

|| rozťahovať sa

1. (pod účinkom sily) napínať sa, naťahovať sa: guma, pružina sa rozťahuje;

2. zväčšovať svoj objem, rozširovať sa: srdce sa sťahuje a rozťahuje; kovy sa teplom rozťahujú; hmla sa rozťahuje, dym sa rozťahuje, vodné pary sa rozťahujú;

3. predlžovať sa, preťahovať sa, naťahovať sa: Ústa sa mu rozťahujú ako gajdy. (Al.) Tváre rozťahujú sa úsmevom. (Ráz.)

4. expr. vystierať sa, naťahovať sa; sedieť naširoko rozložený: r. sa v lavici; lenivo, pohodlne sa r.;

5. hovor. expr. správať sa panovačne, povýšenecky, rozkazovať, vládnuť: Na pravom brehu Dunaja sa o dva dni mali rozťahovať príslušníci Veľkonemeckej ríše. (Urb.) Slovenska sa chopil a počal sa tu rozťahovať výplod cirkvi — jezuita. (A. Mat.);

dok. roztiahnuť sa


roztiahnuť, -ne, -nu, -hol dok. (čo)

1. rozprestrieť, rozložiť: r. obrus po stole, r. deku na tráve; Roztiahol som pokrčenú zmenku (Taj.) narovnal, vystrel.

2. ťahom rozhrnúť; roztvoriť: r. oponu; Kráčal k dverám, ktorých záclony sluhovia roztiahli. (Jégé) Suseda vzala prasa do lona, roztiahla mu pyštek. (Taj.) Paľko roztiahne okále. (Gab.)

3. vystrieť, natiahnuť: r. krídla, ruky, ramená; Dlháň s roztiahnutými nohami sa pomechril. (Urb.) Stano roztiahol údy na diváne. (Vaj.)

4. rozšíriť, pretiahnuť: Farár roztiahne tvár. (Al.) Široký úsmev roztiahne Ivkovi ústka. (Bod.)

5. vytiahnuť, natiahnuť, napnúť (obyč. účinkom nejakej sily): r. cesto na nitku, r. gumový pás, r. pančuchy;

6. (o spôsobe reči) vysloviť pomaly, ťahavo: Posledné slová roztiahol. (Taj.) „Mobilizácia?“ roztiahla Alina. (Urb.);

nedok. rozťahovať

|| roztiahnuť sa

1. napnúť sa (pod účinkom sily): guma, pružina sa (ľahko) roztiahne;

2. zväčšiť svoj objem, rozšíriť sa: žalúdok sa roztiahne; topánka sa roztiahla; šero, mračno sa roztiahlo, hmla sa roztiahla;

3. predĺžiť sa, pretiahnuť sa, natiahnuť sa: harmonika sa roztiahla, rojnica sa roztiahla; Ústa sa jej roztiahnu do úsmevu. (Heč.) Pery roztiahnu sa v dlhú čiaru. (Kuk.) Jeho pehavá tvár sa doširoka roztiahla. (Zúb.)

4. expr. vystrieť sa, natiahnuť sa: Položil si pod hlavu tašku a roztiahol sa. (Vám.) Chutne sa roztiahol vo voze a o chvíľu chrápal. (Kuk.)

5. hovor. expr. spadnúť, natiahnuť sa na zem: Treba sa podopierať palicou, aby človek niekde neskĺzol a neroztiahol sa. (Tomašč.) Tu pred očami všetkých roztiahla sa na zemi. (Zgur.);

nedok. rozťahovať sa

rozťahovať p. roztiahnuť


roztiahnuť [-tia-, -tá-] dk
1. čo rozprestrieť, rozložiť do šírky niečo: pan grof Mikuláš tri krásne šatry roztáhli jsou již tam v širokém poli (HP 1549); žydowyny y čelo tim (zotretým makom) obložyty, na lystu makowem to roztahnuty, tim hlawu obložyty (HL 17. st); pulchre intendi tenus: wyborňe roztáhel sem mu syti; pandere vela: pláchti, zásťeri roztahnúti (KS 1763); (biskup) mlúwi k né (žene): Roztahni twú zásterku, co když učinila, rozkazuge, abi to žerawé uhli z kadidelnjce do né wisipali (VP 1764)
2. čo ťahaním, potiahnutím rozhrnúť, roztvoriť niečo: on (Boh) gest, ktery utwrdil okrsslek sweta maudrostj swau a opatrnostj swau roztahl nebesa (SP 1696); roztahni mu (koňovi) pisk drewem (RG 18. st)
F. r. ako kožu čo celkom ľahko: Pane, ktery sy roztáhel nebe gakó kožu (BlR 18. st)
3. čo (na čo, na koho, ku komu) vystrieť, natiahnuť niečo, obyč. ruku, ruky: y roztáhel Aáron ruku na wodi aegyptské a wyssli žabi y prikryli zem aegyptskú (KB 1757); tendere manus: roztahnúti ruki (KS 1763); smilnica srdco mladenca obmekčila a pohnula, k starodawneg lasce ruky swe roztiahel, obgaty a polubity milownicu swu (chcel) (MiK 18. st); pren poškodiť v niečom niekoho, ublížiť niekomu, ohroziť niekoho: pán domu prisahat bude, že neroztáhel ruku na wec bljžnyho swého; gestly to po druhé udeláte, ruku roztáhnem na wás (KB 1757)
4. čo, koho vytiahnuť, natiahnuť niečo, niekoho, obyč. silou: nekterych na skrypcy tak rozťáhli, ze wssecky strewa gegých se rozpukali (PP 1734); ale, kdože takowu (kušu) roztahne, kdo gj popustj (PT 1796);
x. pren vastius diducere verba: dalég roztahnúti reči (KS 1763) rozviesť; rozťahovať ndk k 4: nekterj ze swatych roztahowanj gsau neoblibiwše sobe wiswobozenj (MV 1676); r. sa
1. rozprestrieť sa, rozložiť sa do šírky: znaky gen po kužj gsu rozlite a roztahnute (HT 1760); brachiata vinea: ssyroko se roztáhla winica (KS 1763);
x. pren fusa per gentes superstitio: mezy pohanú roztáhla se powera (KS 1763) rozšírila sa; fudit se latius orator: wélmy se roztáhel rečnjk rozrečnil sa (KS 1763)
2. vystrieť sa, natiahnuť sa: explicare serpentem: zabiti hada, aby se roztáhel (KS 1763); komúrka wetssy nebyla, gak žebi se spjci člowek náležite roztáhnut mohel (VP 1764); gista manželka skrze manžela swého zbítá rozťáhla sá po zemi a utagila, gakobi umrlá bila, abi manžela nastrašila (BU 1795)

rozťahowať_1 rozťahowať rozťahowať_2 rozťahowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu