rozťahovať, -uje, -ujú nedok. (čo)
1. rozprestierať, rozkladať: Na rínku rozťahovali šiatre rozliční remeselníci. (Taj.)
2. ťahom rozhŕňať, otvárať: r. oponu;
3. vystierať, naťahovať: r. ruky, ramená, r. krídla; Korál sníčkom opojený rozťahuje ratolesti. (Vaj.)
4. predlžovať, preťahovať: Čatár prikývol, radostne rozťahujúc ústa. (Min.)
5. vyťahovať, naťahovať, napínať (obyč. účinkom nejakej sily): r. pružinu; Chovanec rozťahoval dvojradovú harmoniku. (Urb.) Krv rozpaľovala sa a rozťahovala žily. (Urb.)
6. (ťahaním) roznášať, rozvlákať, rozhadzovať na rôzne miesta: Ľudia videli, ako ho (syna) rozťahovala divá zver po ostrove. (Tim.)
7. (o spôsobe reči) vyslovovať pomaly, ťahavo: Cvengroš rozťahoval slová. (Urb.) „Tučnieš, Eman,“ rozťahoval pomaly Kordoš. (Min.) (Tichý) reč rozťahoval. (Taj.);
dok. roztiahnuť
|| rozťahovať sa
1. (pod účinkom sily) napínať sa, naťahovať sa: guma, pružina sa rozťahuje;
2. zväčšovať svoj objem, rozširovať sa: srdce sa sťahuje a rozťahuje; kovy sa teplom rozťahujú; hmla sa rozťahuje, dym sa rozťahuje, vodné pary sa rozťahujú;
3. predlžovať sa, preťahovať sa, naťahovať sa: Ústa sa mu rozťahujú ako gajdy. (Al.) Tváre rozťahujú sa úsmevom. (Ráz.)
4. expr. vystierať sa, naťahovať sa; sedieť naširoko rozložený: r. sa v lavici; lenivo, pohodlne sa r.;
5. hovor. expr. správať sa panovačne, povýšenecky, rozkazovať, vládnuť: Na pravom brehu Dunaja sa o dva dni mali rozťahovať príslušníci Veľkonemeckej ríše. (Urb.) Slovenska sa chopil a počal sa tu rozťahovať výplod cirkvi — jezuita. (A. Mat.);
dok. roztiahnuť sa
roztiahnuť, -ne, -nu, -hol dok. (čo)
1. rozprestrieť, rozložiť: r. obrus po stole, r. deku na tráve; Roztiahol som pokrčenú zmenku (Taj.) narovnal, vystrel.
2. ťahom rozhrnúť; roztvoriť: r. oponu; Kráčal k dverám, ktorých záclony sluhovia roztiahli. (Jégé) Suseda vzala prasa do lona, roztiahla mu pyštek. (Taj.) Paľko roztiahne okále. (Gab.)
3. vystrieť, natiahnuť: r. krídla, ruky, ramená; Dlháň s roztiahnutými nohami sa pomechril. (Urb.) Stano roztiahol údy na diváne. (Vaj.)
4. rozšíriť, pretiahnuť: Farár roztiahne tvár. (Al.) Široký úsmev roztiahne Ivkovi ústka. (Bod.)
5. vytiahnuť, natiahnuť, napnúť (obyč. účinkom nejakej sily): r. cesto na nitku, r. gumový pás, r. pančuchy;
6. (o spôsobe reči) vysloviť pomaly, ťahavo: Posledné slová roztiahol. (Taj.) „Mobilizácia?“ roztiahla Alina. (Urb.);
nedok. rozťahovať
|| roztiahnuť sa
1. napnúť sa (pod účinkom sily): guma, pružina sa (ľahko) roztiahne;
2. zväčšiť svoj objem, rozšíriť sa: žalúdok sa roztiahne; topánka sa roztiahla; šero, mračno sa roztiahlo, hmla sa roztiahla;
3. predĺžiť sa, pretiahnuť sa, natiahnuť sa: harmonika sa roztiahla, rojnica sa roztiahla; Ústa sa jej roztiahnu do úsmevu. (Heč.) Pery roztiahnu sa v dlhú čiaru. (Kuk.) Jeho pehavá tvár sa doširoka roztiahla. (Zúb.)
4. expr. vystrieť sa, natiahnuť sa: Položil si pod hlavu tašku a roztiahol sa. (Vám.) Chutne sa roztiahol vo voze a o chvíľu chrápal. (Kuk.)
5. hovor. expr. spadnúť, natiahnuť sa na zem: Treba sa podopierať palicou, aby človek niekde neskĺzol a neroztiahol sa. (Tomašč.) Tu pred očami všetkých roztiahla sa na zemi. (Zgur.);
nedok. rozťahovať sa