rovnoprávny príd. kt. má rovné práva; na nich založený: r. občan, člen spoločnosti; r-e postavenie, r-a dohoda;
rovnoprávne prísl.;
rovnoprávnosť -i ž.: r. národov
rovnoprávny -na -ne 2. st. -nejší príd.
rovnocenný ktorý je na tej istej úrovni (hodnotovej, významovej a pod.) ako niekto iný al. niečo iné • seberovný: nepovažoval ho za rovnocenného, seberovného; hľadať si rovnocenného, seberovného spoločníka • rovný: v súperení sú si rovní • ekvivalentný • ekvipolentný: ekvivalentná náhrada za niečo, ekvivalentný výraz • rovnaký: mať rovnaké postavenie ako niekto iný • rovnoprávny (právne rovnocenný): ženy sú rovnoprávne s mužmi • kniž. paritný: paritné zastúpenie • chem. rovnomocný
rovnoprávny majúci rovnaké práva; na rovnakých právach založený • emancipovaný: rovnoprávne, emancipované postavenie žien; ženy sú rovnoprávne, emancipované
p. aj rovnocenný
rovnoprávny príd. majúci rovnaké právo, rovnaké práva: r. človek, r. občan; ženy sú rovnoprávne s mužmi; r. člen spoločnosti; r-e postavenie; r-a dohoda;
rovnoprávne prísl.: Šafárik položil dejiny reči a písomnosti Slovákov rovnoprávne vedľa spisieb ostatných Slovanov. (Vlč.);
rovnoprávnosť, -ti ž. rovné, rovnaké práva, rovnaká oprávnenosť: r. žien; r. národov, národná r.