rovnoprávny príd. kt. má rovné práva; na nich založený: r. občan, člen spoločnosti; r-e postavenie, r-a dohoda;
rovnoprávne prísl.;
rovnoprávnosť -i ž.: r. národov
rovnoprávnosť -ti ž.
rovnoprávny príd. majúci rovnaké právo, rovnaké práva: r. človek, r. občan; ženy sú rovnoprávne s mužmi; r. člen spoločnosti; r-e postavenie; r-a dohoda;
rovnoprávne prísl.: Šafárik položil dejiny reči a písomnosti Slovákov rovnoprávne vedľa spisieb ostatných Slovanov. (Vlč.);
rovnoprávnosť, -ti ž. rovné, rovnaké práva, rovnaká oprávnenosť: r. žien; r. národov, národná r.