rovnomerný príd. kt. má, zachováva rovnakú intenzitu, pravidelný: r-á teplota, r-á rýchlosť, r-é rozloženie síl, r-é plnenie úloh;
rovnomerne prísl.: r. schnúť, r. sa vyvíjať;
rovnomernosť -i ž.
rovnomerne 2. st. -nejšie prísl.
rovnomerný príd. majúci všade al. vždy rovnakú veľkosť, intenzitu, rovnako veľký, pravidelný, harmonický: r-á teplota, r-é rozloženie síl, r-é rozmiestenie, rozdelenie niečoho: r. vývin, r-é tempo, r. dych, r. krok; r-é plnenie plánu; Kone šli rovnomerným klusom. (Vaj.); fyz. r. pohyb s ustálenou rýchlosťou;
rovnomerne prísl.: ísť, kráčať, bežať, pohybovať sa r.; vyvíjať sa r.; rozdeliť niečo r.; r. plniť plán; rozložiť niečo r.; Srdce mu pritom bilo rovnomerne. (Vaj.) Pomaličky, rovnomerne uplývajú hodiny. (Žáry); odb. r. zaťažiť niečo; fyz. pohyb r. zrýchlený pri ktorom má zrýchlenie stálu hodnotu;
rovnomernosť, -ti ž.