Košecké Rovné -kého -ného s. časť obce Zliechov;
Košeckorovňan, Rovňan -na pl. N -nia m.;
Košeckorovnianka, Rovnianka -ky -nok ž.;
košeckorovniansky, rovniansky -ka -ke príd.
Lednické Rovne -kých -ní L -kých -niach ž. pomn.; obec na strednom Slovensku v Púchovskom okrese južne od Púchova;
Lednickorovňan, Rovňan -na pl. N -nia m.;
Lednickorovnianka, Rovnianka -ky -nok ž.;
lednickorovniansky, rovniansky -ka -ke príd.
rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)
2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou
porov. aj rovnaký
3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné
4. p. aj 2 5. p. napoly 1
rovne p. rovnako 1
rovne prísl. zastar. rovnako: Sem sa bližšie, novinári, i vás rovne potrebujem. (J. Kráľ) Cítim rovne ako ty. (Kal.) Noc dňu večné nepriateľstvo zaprisahala a deň rovne noci. (Sládk.) Vítal všetkých s vyhladenou, rovne podelenou zdvorilosťou. (Vaj.)
rovne p. rovno
rovno, rovne prísl 1. rovnako, zhodne, jednako: rozdelity se ma na wsseckych rowno y ginj ryad (KRUPINA 1685); resolutio gest, kdy se netco zmjssa a opet sylne gedno od druheho oddelene bywa, rowne gako srwatka od mleka (OCh 17. st); rowne dobre wge swedek, že by čes tge zeme pry wode nykdy cesty nebywalo (LIPTOV 1732); kachle nowe zelene z kozubom rownye zelenym (L. JÁN 1773); a tak idú časy moje s hodinami rovne, kým mi smrt svíčku nezhasne, žijem nespokojne (ASL 1791) 2. v rovnej línii, bez ohnutia, neohnuto, priamo, op krivo: pater hrbetowj podpora gest, abychom rowne statj mohli (KoA 17. st); recte vel obliqve feruntur: rownó nebo kriwó gidu (KS 1763); nech sa dwe linige na zwiss gedneg čárky rowno gedna od druheg táhnu (UP 1780); kudj mila chodivala, vssudj bilo rovno (KC 1791) 3. vzpriamene, kolmo, priamo hore, dohora: behág rownó, čerstwó, stalé (GŠ 1758); caput regere potest: nemože držati rownó hlawu (KS 1763); stromy rowno rostu (PH 1770) 4. rovným, priamym smerom, najkratšou cestou, bez okľúk, priamo: chotar domaniczky gest na hroblu Ribničzka, od teg hroble prawo na Bgelu skalu rowno hore (TRENČÍN 1692); z teg luky gide se dolu na cestu, ktera gide rowno pres tu doljnu (KRUPINA 17. st); pán spolu y z swim paholkem po nassych sslapegich rowno k mjstu, w kterémž sme skriti lezeli, pospjchal (VP 1764); Mentor tauž cestu rowno k mori kračal (PT 1796) 5. presne, priamo: (mladoženích) zvrhnúl jest sa ze sedla a rovno prez srdce raňeny žiť prestal v okamžeňí (BR 1785); (Metrodorus) strjlku rowno na Telemacha wihodil (PT 1796); pozor dati maš, abi tento zostati stawec rowno na pniček pristal, do ktereho sstepiš (PR 18. st) 6. bez meškania, bez otáľania, hneď: (p. instans) odegducze nawratil se rowno k robotnikom panskjm (RAKŠA 1756); (ľudia) nemagu na vlicach ožraly kriky a zlodegstwy prowozowaty, takowy magu biti rowne za prestupeny trestanj (BOCA 1760); Van Stiphout, Renait z vudcovú víjšli a od téjž vudcovéj bili rovno veďení do spomneních kaplnek (BR 1785); (Maco) opet w pominulu stredu wipraweny na krst prigda domu, rowno ssel do konici, když ale swokra chodila ho dnu wolat, on gu welice poudgeral, potom ta odessel (PONIKY 1795) 7. bezprostredne, bez sprostredkovania, priamo: ona (milovnica) rovno z koreňa Muhammedovího viróstla; nemúžú sa tehdi biskupi svú mocú rovno do porádkuv mníšek míšati (BR 1785); moc swú farári nemagú od biskupuw rowno (BPr 1787) 8. bez pretvárky, otvorene, priamo, úprimne: Ssevczovjech žena rownje mlovila k ostatnim, abi sa nisst nebali (KOČOVCE 1724); oculi irretorti: rownó hledjcé očj (KS 1763); k zretedlnímu techto prezveďení ňekolikrát chcela sa (moftiho dcéra) rovno pítaťi, odkúď ví mophti, že ona velebí, že zamilovala? (BR 1785)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich