rovina -y -vín ž.
1. krajina, pôda s rovným povrchom: úrodná r., dedina leží na r-e
2. rovná plocha vôbec: geom. r. súmernosti, vodorovná r. určená troma bodmi
3. úroveň, hladina: lampa v r-e očí
4. odb. súhrn javov, prvkov, kt. tvoria celok: jazyková r., r. ekonomických vzťahov;
rovinný príd. k 1, 2: r. kraj rovinatý; geom. r-á geometria;
rovinový príd. k 1: r-é dostihy;
rovinka -y -niek ž. zdrob.: lúčnatá r.; šport. cieľová r. rovná časť pretekárskej dráhy (pred cieľom)
rovina -ny rovín ž.
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň
2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2
úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera
2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu
rovina, -y, -vín ž.
1. kraj, územie s rovným povrchom, bez kopcov; rovinatý kraj; rovná zem: šíra, široká, neprehľadná, úrodná r.; ruské r-y; trnavská r.; Mdlá rovina jednotvárne a suchopárne rozplýva sa na ďalekom obzore. (Al.);
geogr. rovný zemský povrch bez hôr a kopcov;
2. rovná plocha vôbec;
geom. plocha určená troma bodmi al. priamkou a jedným bodom ležiacim mimo priamky: priečelná, vodorovná, horizontálna, premietacia r.; r. súmernosti, r. otáčania; fyz. naklonená r. vychýlená z normálnej polohy; tel. čelná r. rovina pohybujúcich sa končatín pri cvičení prostých rovnobežná s rovinou čela cvičenca; šport. cieľová r. myslená zvislá plocha (stena) prechádzajúca cieľovými tyčami;
3. kniž. priemerná výška, úroveň, hladina: Prízvuková rovina stúpa až k šiestej slabike, potom klesá. (Reis.)
● klásť, stavať, položiť, postaviť niekoho, niečo na jednu r-u rovnako hodnotiť, ohodnotiť; byť, stáť na jednej r-e s niekým, s niečím mať tú istú cenu, hodnotu, vyrovnať sa niekomu, niečomu;
4. kniž. oblasť, sféra, poloha, plán: záujmová r., myšlienková r.; U Krasku je láska bezúsmevná, vrhnutá kdesi do rovín spomienok. (Fel.) Podarilo sa autorovi na mnohých miestach vzniesť svoje videnie z pásma elegičnosti do roviny poznania. (A. Mat.) Radosť z oslobodenia spod fašizmu prežíval na rovine citových, psychologických a moralizátorských súvislostí. (Mráz);
rovinový príd.: šport. r-é dostihy v rovine;
rovinka, -y, -niek ž.
1. zdrob. k 1 malá rovina: Na rovinkách dozrela druhá tohoročná úroda ryže. (Mor.) Dolina sa čím ďalej šíri a rozkladá sa v rovinku. (Kuk.)
2. malé, menšie rovné miesto: Na rovinke tesári zbíjali s chvatom veľkú búdu z nových dosák. (Taj.) Na rovinke okolo táfle by boli narástli pekné zrovnané rady tehál. (Hor.);
šport. časť uzavretej atletickej trate, pren. i beh po rovine
rovina ž kraj, územie, pôda s rovným povrchom, bez kopcov; rovinatý kraj: nekudy (zem) rowna yako rowina, ginde hory se spatrugi (KoA 17. st); gide sa na luku, ktera ge na rowyne w doline (KRUPINA 17. st); wukol nas gsau rowini, kde oreme pod žito, aby owotce nesla (UD 1775); mesto toto na líbeznéj roviňe leží (BR 1785); táto nemoc panuge na rowinách a wlhkich mjstech (HRANOVNICA 18. st); -ka dem: luki, ktore mame, po rovinkach a churah položene su (B. POTOK 1772)