romantizmus -mu m.
1. umel. a myšlienkový smer od začiatku 19. stor. charakterizovaný prevahou citov, návratom k prírode, k min. ap.: literárny, hudobný r.
2. romantika (význ. 1): vlastenecký r.;
romantický príd.
1. k 1: r-á literatúra, r. básnik, r. maliar
2. obsahujúci prvky nevšednosti, neobyčajnosti, silno citovo pôsobiaci: r-é údolie, r. kraj; r-é sny, r-á láska, r. príbeh
3. rojčivý, snívajúci: r. človek;
romanticky prísl.;
romantickosť -i ž.
romantizmus [-t-] -mu m.
romantizmus -mu m. ‹f›
1. (v prvej pol. 19. stor.) umelecký smer vyjadrujúci rozpory oslobodzujúceho sa jedinca a jeho odpor k súdobej spoločnosti, zdôrazňujúci zážitok, cit, fantáziu
2. toto obdobie v kultúrnych dejinách
3. romantika: r. mladosti
romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmus • romantickosť: romantickosť krajiny • neobyčajnosť • nezvyčajnosť • výnimočnosť • exotika • exotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov
2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosť • snivosť: dievčenská romantika, rojčivosť • expr. blúznivosť: ženská blúznivosť
3. p. dobrodružstvo
romantizmus p. romantika 1
romantizmus [vysl. -ty-], -mu m.
1. literárny, umelecký a myšlienkový smer na začiatku 19. stor.; charakterizovaný idealizáciou minulosti, odtrhnutím od skutočnosti, kultom osobnosti a citov: literárny, hudobný r.; európsky r. (Mráz); idealistický r. vyznačujúci sa útekom od sveta, života, reakčný, pesimistický; revolučný r. preniknutý životným optimizmom a snahou jasným obrazom poukázať na vysoké, vznešené poslanie človeka;
2. obdobie tohto smeru;
3. romantika: To ja tá Bratislava stará, romantizmom opradená. (Mňač.);
romantik, -a, mn. č. -ci m.
1. autor romantických diel, stúpenec romantizmu (op. realista): revolučný r.;
2. romantický človek, rojko, fantasta: Štúra mali za podivína, romantika alebo dobrodruha. (Kuk.) Komunisti, to sú romantici technického veku. (Mňač.)