románsky príd.
1. vzťahujúci sa na národy hovoriace jazykmi, kt. vznikli na zákl. ľud. latinčiny: r-e jazyky, r-a filológia
2. týkajúci sa ranej stredovekej kultúry nadväzujúcej na rímsku kultúru: r-e umenie, r. kostolík; r. sloh charakterizovaný masívnosťou stavieb, viazanosťou pôdorysu, polkruhovitými oblúkmi a krížovou klenbou
románsky -ka -ke príd.
románsky príd. ‹VM›
1. vzťahujúci sa na Románov, skupinu etník sídliacich najmä v záp. a juž. Európe, z ktorých pochádzajú Portugalci, Španieli, Katalánci, Francúzi, Okcitánci (Provensalčania), Valóni, Rétorománi, Taliani, Sardínčania (Sardovia), Korzičania, Rumuni a Moldavčania: r-e národy
2. týkajúci sa ranej stredovekej kultúry: archit., výtv. r. sloh (od začiatku 11. stor. do pol. 13. stor.) umelecký sloh vyznačujúci sa v stavebníctve najmä nelomenými oblúkmi a valenou klenbou; r-a bazilika
1. vzťahujúci sa na Románov: r-e národy, r-e jazyky; r-a literatúra; r-a filológia romanistika; poéti románskeho juhu (Vlč.);
2. r-e umenie umelecké a kultúrne prejavy z 9.-12. storočia; stav. r. sloh charakterizovaný masívnosťou stavieb, polkruhovitými oblúkmi, klenbovým stropom a krížovou klenbou; r. kostol, r. oblúk postavený, urobený v románskom slohu; r-a rotunda, r-a klenba, r-a rímsa postavená v románskom slohu;
3. hosp. r. dobytok druh stepného hovädzieho dobytka;
4. tech. r. cement vyrábaný z hydraulického vápenca s hlinitými súčiastkami