rohatý
I. príd.
1. majúci rohy: r-á krava, r-é byvoly
2. majúci výbežok podobný rohu: r. chrobák, r-á šatka
● hovor. expr. čerta r-ého! výraz nesúhlasu, záporu
II. rohatý m. expr. čert, diabol
rohatý -tá -té príd.
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku • samoľúby: samoľúby muž • expr.: horedržaný • nafúkaný • nadutý • pejor. zried. horenosý • zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči • hovor. expr. rohatý • zried. namýšľavý: namýšľavá kráska • povýšenecký • povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa • vystatovačný • vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom • pejor. primadonský • zastar. vysokomyseľný
pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý
2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti
3. p. nádherný 1, veľkolepý
rohatý1 1. ktorý má rohy: rohatá koza • rožný (o zvieratách, ktoré majú rohy): rožný statok • rožkatý: rohatý, rožkatý čert
2. p. špicatý 3. p. pyšný 1, namyslený
rohatý2 p. čert
špicatý ktorý je zakončený špicou • zašpicatený • zahrotený • prihrotený: špicatý výstrih; nosiť špicaté, zašpicatené topánky; zahrotené, prihrotené drevené kolíky • hrotitý • hrotistý • končitý • končistý • ostrý (op. tupý): úsmev mu odhalil hrotisté, končité, končisté, ostré zuby; končistý, ostrý nos • rohatý • rohovitý • rožkatý (majúci tvar rožkov): na kmeni sa objavili rohaté, rožkaté výrastky; rohovitý útvar • strechovitý (majúci podobu strechy): strechovitý vrch
rohatý príd.
1. majúci rohy: r. dobytok, statok, r. vôl, r-á krava, r-á koza, r. baran; Na strniskách sa pasú rohaté byvoly. (Mor.) Capko Mišo vystrčí rohatú hlavu. (Ráz.-Mart.) Nebojím sa ani čerta rohatého. (Podj.); expr. r. pokušiteľ (Švant.) v mystických predstavách o čertovi
● hovor. expr. čerta rohatého! výraz vyjadrujúci nesúhlas, zápor, popieranie, rozhorčenie: Máš ty čerta rohatého! nič. Čerta rohatého si ty videl, nie jeleňa s čiapkou! (Mor.);
pren. spodst. rohatý, -ého m. expr. o čertovi, diablovi (v mystických predstavách): Nu! Keď sa s rohatým zaplietol. (Jaš.) Vždy vidí sa mi, že sám rohatý hľadí z neho (Vans.) o zlom, zlostnom človeku. Musel by v tom byť naozaj sám rohatý, aby ona nič nevypátrala (Švant.) museli by v tom byť neprekonateľné prekážky
2. podobný, podobajúci sa rohu, rohom, majúci výbežok (výbežky) podobný (podobné) rohom; hranatý: Vendľo s rohatými fúzmi (Tim.); ženské hlavy v rohatých ručníkoch (Ráz.); bás. Mesiačku rohatý, neusmievaj sa ty. (Horal); r. švabach (Kuk.);
3. hovor. expr. pyšný, namyslený: Dobre, tak ti treba, rechtorisko! Keby ti popravili, bol by si rohatý. (Kuk.) Kto sa jej zverí, neverí, že je rohatá. (Sládk.); nadajú jej do rohatých (HViezd.);
rohato prísl. zried.: Zanôtil si „Koníček môj, hrdý, vraný“, ale mu nápev vychádzal akosi rohato (Šolt.) kostrbato, nepodarene.
rohatý príd 1. majúci rohy, rožný: slissal y to fatens, ze nyiekelko kusou dobitka y rohatiho Gaborowi wikapalo (KRUPINA 1726); tenže hostinsky nam prekašku robi, obzvlašte ze statkom jak rohatym, tak ovčim po celem chotare (VRBICA 1772 LP); gá w tegto prítomneg knižtičky o nemocech a nakaženj tichto krotkých rohatých a prežuwagjcých howadách dotknem (ŠkD 1775); Florentia predala wssecki swé gak dwognožné, tak sstwernožné, gak peraté, tak srsťnaté, gak ssuté, tak rohaté statki (BR 1785) F. čerte r.! výraz vyj. nesúhlas, rozhorčenie: nech hrom vděrj do takowéto blázniwé roboty, mjsto wagec mi nabrala za ploty samých sskarupin, hrom do twoge paty, čerte rohatý! (MKH 1799) 2. majúci výbežok (výbežky) podobný (podobné) rohom: pilum: u Rjmskych o trech sspicoch kopiga bywala, rohatá kopiga; lunatus: rohaty, nakryweny gakó mesyc; cissybium: na spúsob hagowa pohár, rohata sklenica (KS 1763); nowjnecsku takowu, že housare werbuju, dagu konnya y satj y klobucsek rohatj (CPM 1768) L. zool scarabaeus: howniwál, rohaty chrúst, koňsky, krawsky chrobák (KS 1763) chrobák z čeľade skarabeusovitých (Scarabaeidae); belone: rohata ryba, yhlatá ryba (KS 1763) ryba z čeľade belonov (Belonidae) 3. pyšný, namyslený: twar Mogžissowa skwuczy a ne rohata, yako se mnozy domniwagy, učinena gest (TC 1631); ale my tak mluwme prawdu, by sme nestrpeli krywdu, totižto wzactnim y bohatim a w swete tomto rohatim dagme prawdu na gjch wuli (Tr 1728); Pilat wladar rozlične plassče na gegich (Židov) rohaty hnew zahačowal, rozlične spusoby winalezal, aby mohol tychto bykow ukrotit (WS 18. st); -osť ž pýcha, namyslenosť: toto wogsko mdlé w Párně a w býdě tak priwjtali na Tanfalu lidé, že pro newljdnost a rohatost swogj dali se k bogi (MKH 1799)