rodoľub -ba pl. N -bovia/-bi m.
rodoľub p. vlastenec
vlastenec kto cíti al. prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenec • národovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušou • kniž.: patriot • rodoľub • rodomil: slovenský rodoľub, rodomil
rodoľub, -a, mn. č. -ovia m. človek milujúci, ľúbiaci svoj národ, rodomil, vlastenec (najmä v čase národného al. národnostného útlaku): slovenský r.; On (Fándly) je už i prebudený, zapálený rodoľub. (Vlč.) Záležalo len na učiteľoch-rodoľuboch, ako tento pomaďarčovací zákon prakticky spĺňali. (Pláv.);
rodoľubský príd.: r-é pokrytectvo (Jes-á); V Rakytove je toľko rodoľubských síl. (Šolt.);
rodoľubstvo, -a str. láska k vlasti, k národu, rodoláska, rodomilstvo