rodič -a mn. -ia m.
1. otec al. matka: som tvoj r.
2. iba mn. otec a matka: mať dobrých r-ov, vlastní r-ia; starí r-ia starý otec a stará matka;
rodičovský príd.: r. dom, r-á rada, výchova;
rodičovstvo -a s.: výchova k r-u
rodič -ča pl. N -čia m.
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz
rodič p. otec 1
rodič, -a, mn. č. -ia m.
1. otec al. matka: Ach, čo chudák rodič pre svoje dieťa podstúpi. (Stod.) Nezabudol, že mu je mať, že si rodiča uctiť máme. (Taj.) Rodič vychová desať detí, ale desatoro detí nevychová rodiča. (Al.);
pren. pôvodca: On bol vlastne rodič tých citov, ktoré práve toť vyjavili ich duše. (Kuk.)
2. (v mn. č.) otec a matka: vlastní, nevlastní r-ia; mať dobrých, zlých, prísnych r-ov; krkavčí r-ia (Gab.) zlí, nedbalí (najmä ktorí odhodili svoje dieťa); starí r-ia starý otec a stará matka; cirk. krstní r-ia ktorí niesli dieťa na krst;
rodičovský príd.: r. dom, l-á láska, r-á výchova, r-á rada, r-á starostlivosť, r-é požehnanie; r-é meno (Jégé) rodné; hovor. expr. r-á ruka rodič; Neúprosná smrť vyrvala ho z rodičovského náručia. (Fr. Kráľ); škol. hovor. r-é združenie Združenie rodičov a priateľov školy; zool., bot. r-é páry, r-é dvojice jedince používané na kríženie;
rodičovstvo, -a str. rodičovský vzťah, vzťah rodičov k deťom
rodič m 1. otec al. matka: očym a macocha pastorkou ne tak milugj, nebo any geden, any druhj nenj rodicž (KoB 1666); generator: rodič, sploditel (KS 1763) 2. otec: parens: rodicz, rodiczka (VT 1648); pater: otec, tatik, rodič (KS 1763); meci timi, ktery mesto wiwrátili, Ulisses, rodič múg bil (PT 1778) 3. pl r-ia otec a matka: cti i poslušen buď rodičuov svých (ASL 1532); ktery by mistr chcel remeslo učiti, ten se ma najprve vyzvedieti, či ten samy od poctivych rodičou narozeny a splozeny jest (B. BYSTRICA 1617 CM); pustil sem w takoweg pilneg potrebe mogeg polowicz ureku, ktere mogi pany rodicžowia bolestne bily nadobily (TURIEC 1699); gakowy poddany se my bol dostal u Swateho Martyna po mich miljch panoch rodičoch (T. PETER 1717); pupilla: syrotka, syrota, která rodičú nemá; falsiparens: kdo negjstych rodičú má, panchart (KS 1763) L. sirotní r. práv tútori: (sirota Doriška) z placu predaneho in florenis qvadraginta qvatuor za sirotnich rodičou dluh platila (KRUPINA 1684); x. bibl prví, prvší, vsl perši, čes první r-ia Adam a Eva: a to wsse prysslo gest z upadu prwnych nassych rodijcžow Adama a Ewy (BAg 1585); purod ditek po padu prwssich nassich rodičuw, Adama a Ewy, z bolesty a smrty spogeny gest (AgS 1708); nasim persim roditsóm, Adamoj, joho szinóm, tak i kásdim vernim potomkom (HPS 1752) 4. pl r-ia prarodičia, predkovia: predkowe aneb rodycžowye nassy toto narydyly a vstanowyly (L. TRNOVEC 1563); pro pad nassych rodičuw, gako y pro nasse hrichy stawa se nie pribitkem božjm, ale radegi chlewem nekterym nečystjm (CS 18. st) 5. pokrvný príbuzný: prystupyly pred nas Gurczo Chowaldt spolu swogimi sinmy y z bratanky, oznamugic nam, ze sweg vskosty odpredal stareho Mrwy synouy Kubanowy dobrouolne a z dowolenym swogych synow y bratankow y ostatnych rodyczow try lazy (SLIAČE 1611); Andreas Fabjtis swečsy, ze tu lučsku obawagicze sa, abi do portii nepadla pre nedostatok rodičsou partis I., tiže rodičsowe partis tu gistu lučsku fatensowy do arendi daly (S. ĽUPČA 1732) 6. rodák; krajan: tento mladenecz, gmenem Gregor, naš rodycz, vdal se k lekarcze do Kostiwerskeg Wsy z urazu sweho (SLIAČE 1591 E); za toho času ladziansky pan ffarar a zdiessny batousky rodicž, prystupil pred nassu raddu (BÁTOVCE 1631); Matias Paulini rodicž gest z dedini Krnissow, ale ze od swogieg mladosti chodil po sskolach (KRUPINA 1643); odkud sy rodics? Z mesta priwiczkeho (PRIEVIDZA 1752); Ondrej Šinka, zo Sljacža rodjcž sucze (P. ĽUPČA 1784); -ovský, -ský príd k 3: parentalis: otcowsky, rodicsky (KS 1763); gsem z bolesnich ruku mich prace rodicke dluhy wiplacal (RUŽOMBEROK 1767); dom rodičowsky w ringu wystawenj, toliko za sto zlatj chce sám opanowat (PUKANEC 1774); z laski nasseg rodiczkeg w čem gen budeme moct, y daleg na pomoczi mu chceme bit (PRIBYLINA 1777); subst r-ské s podiel z majetku rodičov: (duchovní rodičia) gestli berú bars to, čo bi gináč gím prislúchalo, kdibi rodičského ňemali, do swatokrádežstwj upádagú (BPr 1787); -stvo [-í] s rodičovský vzťah: abis hrích ten mal, potreba neni, bi si Marii roďičstwj boské záwiďel, máš ho wždicki (BN 1790)