rod, -u m.
1. rad jednotlivcov, potomkov (živých i mŕtvych) pochádzajúcich z jedného predka, pokolenie, rodina v širšom zmysle: starý, slávny, bihatý, chudobný r., kráľovský, panovnícky, šľachtický, zemiansky r.; známy, vznešený r.; hudobnícky r.; Prišiel Martin Hvaliar, hlava rozvetveného gazdovského rodu. (Min.) Vtedy som sa s ňou oženil, lebo bál som sa, že mi rod vykape. (Dobš.); biol. pud zachovania r-u
● zastar. byť v r-e (Čaj.) v príbuzenskom, rodinnom vzťahu;
2. základná spoločenská jednotka v prvotnej pospolnej spoločnosti ako spojenie pokrvných rodín: slovanské r-y; A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť. (Chal.)
3. bás. národnosť, národ: slovenský r. (Chal.); láska k r-u; služba r-u (A. Mat.); najlepší synovia nášho r-u (Fr. Kráľ); pren. ľudský r. ľudstvo;
4. skupina jednotlivcov vyznačujúcich sa určitými spoločnými znakmi: Je z rodu najtvrdších bojovníkov. (Laz.) Bol z rodu tých, čo sa dotýkajú hviezdnych ciest i hlboko sú vkorenení do rodnej zeme. (Štítn.);
bot., zool. jednotka v klasifikácii rastlín a zvierat nadradená druhom, ktoré majú niektoré spoločné znaky;
log. pojmu nadradená trieda (trieda vyššia v pomere k druhej);
5. pôvod (spoločenský, rodinný, podľa miesta, krája, národnosti ap.): byť nízkeho, vysokého r-u; hrdý r., roľnícky, sedliacky, robotnícky r.; r-om Slovák, Čech; Mať jej je z druhej dediny rodom. (Tim.) Matku som mala rodom pohanku. (Stod.) Mamička je zemianskeho rodu. (J. Chal.)
6. narodenie, zrod obyč. v spojení od rodu a) od narodenia; b) od prírody: sirota od r-u; Od rodu sa učím chodiť po horách. (Taj.) Bol od rodu trocha nasprostastý a aj hluchý. (Taj.) Od rodu bola do učenia lenivá. (Taj.) Ravasy bol oplan, a to oplan od rodu. (Lask.)
7. gram. jedna z gramatických kategórií podst. mien: mužský, ženský, stredný r.; prirodzený r. zhodný s rozdielmi pohlavia (mužský, ženský); gramatický r. založený na určitých gramatických príznakoch (pádových koncovkách a zhode);
8. gram. slovesný r. gramatická kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k podmetu: činný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ je podmetom vety; trpný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ nie je podmetom