robotný príd.
1. pracovitý: r. človek
2. hovor. pracovný: r-é šaty, r. deň
robotný -ná -né 2. st. -nejší príd.
pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom • robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovia • nelenivý (op. lenivý) • kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povaha • usilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak
pracovný súvisiaci s prácou, určený na prácu: pracovný čas • všedný (op. sviatočný): všedný deň • zastar. robotný: robotné šaty (op. nedeľné, sviatočné) • zamestnanecký: byť v zamestnaneckom pomere
robotný 1. p. pracovitý 2. p. pracovný
1. pracovitý, usilovný: r-á žena, gazdiná; r-é ruky, r-a dlaň; r-í do úmoru (Taj.); Mlieč bol mocný, robotný ako koník. (Taj.)
2. používaný pri práci, pracovný: r-é šaty, r. odev, r-á zástera; r-á sukňa (Zgur.);
3. týkajúci sa práce vôbec, pracovný: r. deň v ktorom sa pracuje, všedný; r. ruch;
4. trochu zastar. ktorý pracuje, pracujúci; živiaci sa prácou, robotou: r. ľud, národ, svet pracujúci, robotníci; r. človek; r-é kone (Tim.) ktoré pracovali na poli (op. parádne);
robotnosť, -ti ž. pracovitosť, usilovnosť
robotný príd 1. týkajúci sa práce vôbec, pracovný: magu dobry pozor daty desatnicy na wsseligaku mladu čelad, budto swatečny wečer, aneb i robotny wečer, kdiž ge guss po dewateg hodine (KLÁŠTOR p. Z. 1725); manupretium: plat, záplata od roboti, plat robotny, mzda (KS 1763); dal som zaseg Ančzy syrote podssitye sprawyt cžyerne na robotny den (N. MESTO n. V. 1772); ergastulum: robotný žalar, w nemž okowanj tezce djelati musegi (DSL 18. st) 2. používaný pri práci, pracovný: fabrica: robotne načenj (KS 1763); sproste robotne sstwerne dwe (DVOREC 1772); v komore v šest flašach ovsenka, robotna palenka (MVV 1779-85) 3. kt. pracuje, pracujúci, živiaci sa prácou, robotou: nech ti ge tu swet robotny, tam budess met swatek (GŠ 1758); socius: towaryss, robotny, pracowny towaryss (KS 1763) 4. (o zvieratách) konajúci prácu ťahaním v záprahu, ťažný: item zostalo od tehože pana Jana dwanast wolow robotnych (H. MIČINÁ 1576); w ten čas swedek za kočýssa pri robotnich konach služil (ĎANOVÁ 1756); veterina: robotny wúl, kúň (KS 1763); poznamenani statku robotneho, dogneho a yaloweho (VAŽEC 1768); pastwisko gak pre robotny, tak ay pre hewerny statek nass dostateczne w hotari nassim mame (PLAVNICA 1771) L. r. ľud včely robotnice: wčely každeho roku rog yako nowu osadu, nowy robotny lid wipuštegj (KoA 17. st) F. pracovať tvrdšie než r-é hovädá veľmi drieť: (synowe izraelskí) w tegto egypskeg službe twrdsse než robotné howada pracowat museli (SJ 18. st) 5. pracovitý, usilovný: mrawenecz maličkj gest, ale robotnj (KoB 1666); reptanij toto služebnikum málo wěrným a málo pilným a robotným často z ust wychazý (SK 1697); operosus: pracowity, robotny (KS 1763); kdis bih szi dosztal (ženu) sztrojnu, pobosnu, robotnu, frisnu, peknu, ozdobnu, tu bih szi vsal, jeste bih szto zlati dal (CPM 1768); ale gest ten Ganko robotný čelaďín (BU 1795) 6. týkajúci sa feudálnej pracovnej povinnosti, roboty: L. r-ý deň pracovná povinnosť poddaného voči zemepánovi počtom určená počas celého roka: čo se dotyče podle urbaru dni robotnych, mame velke ubliženia anebošto krivdu obzvlaštne v čas oračky, den po den mosime chodit na panštinu (L. TEPLÁ 1786 LP); r-é peniaze finančná úhrada namiesto pracovnej povinnosti voči zemepánovi: ginssi robotu woznu (sme) newikonawaly, ponyewač robotne penyaze sme dawaly (STUPAVA 1768)