robotník -a mn. -ci m.
1. človek fyzicky pracujúci vo výr.: továrenský, stavebný r.; lesný, sezónny r.; strana r-ov
2. hovor. (fyzicky) pracujúci človek vôbec: statočný, naslovovzatý r.;
robotníčka -y -čok ž.;
robotnícky príd. i prísl.: r-a strana, r-e hnutie;
robotníctvo -a s. hromad. robotníci
robotníctvo -va s. hromad.
robotníctvo, -a str. hromad. robotníc; robotnícka trieda: priemyselné, poľnohospodárske r.; revolučné r.; štrajk r-a; Cítil, že treba robotníctvo uvedomiť, zjednotiť. (Urb.)