robota, -y, -bôt ž.
1. telesná, fyzická práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, úmorná, krvopotná, otrocká, tvrdá, tuhá r.; chlapská r. pre chlapa; ženská r. pre ženu, primeraná žene, ľahšia; každodenná r.; poľná r. na poli; expr. konská r. veľmi ťažká, drina; r. po dome domáca, v domácnosti; piplavá, šiplavá r. pri ktorej sa pracuje s drobnými predmetmi a pri ktorej sa namáha zrak, obyč. zdĺhavá; mravčia r. drobná, vytrvalá; špinavá r. a) v nečistom prostredí; b) pren. hovor. nečestné, podvodné konanie; ísť brať sa do r-y, po r-e; pribrať sa, pustiť sa, dať sa do r-y, mať mnoho r-y, spraviť si, zastať si svoju r-u; zastať r-u niekoho zastúpiť, nahradiť (v práci); súci do r-y; expr. trhať sa, potrhať sa v r-e veľmi húževnato, rýchlo pracovať, robiť; zapriahnuť niekoho do r-y dať niekomu (ťažkú) prácu; hľadieť si svojej r-y starať sa o svoju prácu, venovať sa svojej práci
● je do r-y ako oheň, ako osa o pracovitom, usilovnom človekovi; expr. r. mu smrdí je lenivý, nechce sa mu robiť; Robota, robote podáva ruku (Kuk.) stále je čo robiť; hovor. expr. r. mi stojí nikto za mňa nepracuje; Robota nie je zajac, aby ušla (prísl.) netreba sa (zbytočne) ponáhľať s prácou, do práce. Od roboty kone dochnú (prísl.) človek sa nemá v práci preťažovať; hovor. mať s niekým do r-y byť v styku, stýkať sa (obyč. nie v dobrom), mať do činenia; mať s niekým, s niečím r-u mať niekoho, niečo na starosti, starať sa o niekoho, o niečo; mať niekoho v r-e ohovárať; mať niečo v r-e pracovať na niečom, robiť niečo, zaoberať sa niečím; vziať niečo do r-y začať nad niečím pracovať; r. mu ide od ruky, r. mu beží pod rukami pracuje šikovne, rýchlo, je šikovný, zručný; r-y má vyše práva, má plné ruky r-y je veľmi zaneprázdnený; vziať niekoho do r-y a) zvlášť sa venovať niekomu, venovať mu svoju pozornosť; b) hovor. prísne s ním naložiť (zbiť, pokarhať); iron. To je (pekná) robota! zvolanie vyjadrujúce nespokojnosť, údiv nad niečím nepríjemným al. nevhodným. To by (ale) bola robota! (..., aby...) to by sme sa na to pozreli (zvolanie vyjadrujúce istotu, nepochybnosť o kladnom výsledku podujatia).
2. hovor. zamestnanie, práca: chodiť do r-y, hľadať r-u, nastúpiť do r-y; prepustiť niekoho z r-y, nájsť si r-u, dostať r-u; vziať, prijať niekoho do r-y; vyhodiť niekoho z r-y, byť bez r-y; Na druhý deň som neprišiel do roboty. (Zúb.) Lomidrevo pohľadal toho najchudobnejšieho majstra a k tomu stal do roboty. (Dobš.)
3. ťažká telesná práca; námaha, namáhanie: telesná r. (Karv.); Kde je mašina, tam robote odzvonili. (Krno)
● dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť; nedať si s niečím r-u (veľa r-y) urobiť niečo povrchne, ledabolo; Veľká bola robota naraziť ju zasa na cestu (Kuk.) dalo to veľa práce. Čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. (Janč.) Mal krajčír roboty, kým ho presvedčil (Taj.) veľmi sa musel namáhať.
4. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r. výrobok vyrobený ručne, strojove; Starého otca už dávno niet, robota po ňom ostala. (Janč.) Keby si bol takú robotu do cechu doniesol, veruže by si ešte zo päť rokov musel vandrovať. (Kuk.) Stano poznal, že je to robota dobrého portrétistu. (Vaj.)
5. hovor. trochu zastar. obyč. v mn. č. sezónne špičkové práce na poliach (za starších časov): chodiť, ísť na r-y; hlavné r-y najdôležitejšie v príslušnom ročnom období; zelené r-y (Švant.) okopávka, okopávačka; jarné, letné, jesenné r-y; Keď bolo pekne v lete cez roboty, nebolo im nič. (Taj.) Nuž mal som vám pri robotách pomáhať. (Kuk.)
6. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti: panská r., vykúpiť sa z r-y; zrušenie r-y