roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.; nakupovať od r-ov;
roľníčka -y -čok ž.;
roľnícky príd.: r. kraj; r-a práca;
roľníctvo -a s.
1. hromad. roľníci
2. obrábanie pôdy, práca roľníka: zaoberať sa r-om
roľník -ka pl. N -íci G -kov m.
roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľník • poľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliaci • gazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazda • farmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)
roľník, -a, mn. č. -ci m. kto obrába pole, kto trvale pracuje v poľnohospodárskej výrobe; za kapitalizmu malý al. stredný podnikateľ v poľnohospodárstve, sedliak, gazda: malý, drobný r. vlastniaci malé množstvo pôdy; stredný r. vlastniaci neveľké (stredné) množstvo pôdy; samostatne, jednotlivo, súkromne hospodáriaci r.; kolektívne hospodáriaci, družstevní r-i; pracujúci r.; kolchozní r-i pracujúci v kolchoze; zväzok, jednota robotníkov a roľníkov; pren. On považoval sa za takého roľníka duší detských (Taj.) vychovávateľa;
roľníčka, -y, -čiek ž.;
roľnícky príd. r. ľud, r. kraj, r-e obyvateľstvo; r-a práca; r-a chudoba (za kapitalizmu) poloproletariát; jednotné roľnícke družstvo (JRD) dobrovoľné združenie pracujúcich roľníkov s cieľom kolektívne hospodáriť na pôde; r-a otázka problémy, záležitosti týkajúce sa roľníctva; narodil sa ako r. syn jeho rodičia boli roľníci;
roľníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.
roľník m kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá; príslušník poddanského obyvateľstva: gmenom celeg dediny prissla wetssža czastka rolnikow (ŽILINA 1696); povinnosti a platy rolnikuv na gruntiech zustavajicich (SKLABIŇA 1699 U2); agrarius: rolnjk (KS 1763); agricola: rolnjk (PD 18. st); -íctvo [-í] s obrábanie pôdy, práca roľníka: agricultura: rolnjctwj (PD 18. st)