roľník, -a, mn. č. -ci m. kto obrába pole, kto trvale pracuje v poľnohospodárskej výrobe; za kapitalizmu malý al. stredný podnikateľ v poľnohospodárstve, sedliak, gazda: malý, drobný r. vlastniaci malé množstvo pôdy; stredný r. vlastniaci neveľké (stredné) množstvo pôdy; samostatne, jednotlivo, súkromne hospodáriaci r.; kolektívne hospodáriaci, družstevní r-i; pracujúci r.; kolchozní r-i pracujúci v kolchoze; zväzok, jednota robotníkov a roľníkov; pren. On považoval sa za takého roľníka duší detských (Taj.) vychovávateľa;
roľníčka, -y, -čiek ž.;
roľnícky príd. r. ľud, r. kraj, r-e obyvateľstvo; r-a práca; r-a chudoba (za kapitalizmu) poloproletariát; jednotné roľnícke družstvo (JRD) dobrovoľné združenie pracujúcich roľníkov s cieľom kolektívne hospodáriť na pôde; r-a otázka problémy, záležitosti týkajúce sa roľníctva; narodil sa ako r. syn jeho rodičia boli roľníci;
roľníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.