roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.; nakupovať od r-ov;
roľníčka -y -čok ž.;
roľnícky príd.: r. kraj; r-a práca;
roľníctvo -a s.
1. hromad. roľníci
2. obrábanie pôdy, práca roľníka: zaoberať sa r-om
roľníctvo -va s. hromad.
poľnohospodárstvo odvetvie hospodárstva zahŕňajúce obrábanie pôdy, pestovanie rastlín a chov zvierat • roľníctvo: zaoberať sa poľnohospodárstvom, roľníctvom • kniž. agrikultúra
roľníctvo p. poľnohospodárstvo
roľníctvo, -a str.
1. hromad. roľníci, roľnícka vrstva: pracujúce r.; kolchozné r.; Užíva sa miesto čaju mate, najmä medzi roľníctvom. (Kuk.)
2. zamestnanie roľníka, obrábanie pôdy, roľnícka práca: venovať sa r-u; zaoberať sa r-om; dať sa na r. (Škult.)