richtár -a m.
1. v min. hlav. predstaviteľ obce
2. za feud. zástupca vrchnosti v správe obce;
richtárka -y -rok ž. richtárova žena;
richtársky príd.;
richtárstvo -a s.
richtárstvo -va s.
richtár -a m. (richtárka -y ž.) ‹n›
1. hist. úradník s nižšou súdnou právomocou dosadzovaný feudálnou vrchnosťou do miest a obcí
2. (v minulosti) hlavný predstaviteľ obce
3. hovor. starosta obce;
richtár, -a m. zastar. hlavný predstaviteľ obce al. mesta v minulosti, starosta: obecný r. (Ondr.); Šiel s prípisom k richtárovi a tam požiadal, aby sa to v obci vybubnovalo. (Fr. Kráľ);
richtárka, -y, -rok ž. richtárova žena;
richtársky príd.: r. úrad; r-a palica symbol úradnej moci richtára;
richtárstvo, -a str. richtársky úrad