richtár -a m.
1. v min. hlav. predstaviteľ obce
2. za feud. zástupca vrchnosti v správe obce;
richtárka -y -rok ž. richtárova žena;
richtársky príd.;
richtárstvo -a s.
richtár -ra pl. N -ri m.
richtár -a m. (richtárka -y ž.) ‹n›
1. hist. úradník s nižšou súdnou právomocou dosadzovaný feudálnou vrchnosťou do miest a obcí
2. (v minulosti) hlavný predstaviteľ obce
3. hovor. starosta obce;
richtár p. starosta
starosta volený najvyšší predstaviteľ mesta, obce: starosta Očovej • primátor (starosta mesta): primátor Bratislavy • richtár (v minulosti starosta obce) • zastar. mešťanosta (starosta väčšieho mesta)
richtár, -a m. zastar. hlavný predstaviteľ obce al. mesta v minulosti, starosta: obecný r. (Ondr.); Šiel s prípisom k richtárovi a tam požiadal, aby sa to v obci vybubnovalo. (Fr. Kráľ);
richtárka, -y, -rok ž. richtárova žena;
richtársky príd.: r. úrad; r-a palica symbol úradnej moci richtára;
richtárstvo, -a str. richtársky úrad
lechtár p. richtár
lejchtár p. richtár
lichtár p. richtár
richtár m nem hlavný predstaviteľ obce al. mesta, kt. mal súdnu právomoc; zástupca vrchnosti v správe obce: a stalo-li by sie tak, ze tem, na kohoz zaloba gde, neodmluwil by toho s prawem, a kdyz by gemu rychtarz nemohl sprawedliwe vcziniti, tehdy gemu kral gma poprawiti (ŽK 1473); prytomni bili dobri lyde na zamku mogim tak rečenem Budethin, Gurik, rychtar dubsky a Michal Lucansky z Rudini, z Radole take richtar (BUDATÍN 1478 SČL); za Gregora richtara dali sme prvši porub pan Vaclavovi piet zlatych (LISKOVÁ 16. st LP); Dowalowcy od rychtára hibskeho sebe dowoleny pitaly (BYTČA 17. st); richtarom a w uradie postawenim se prikazuge, aby na to pozor mely (NITRA 1713); iudex: sudec, rychtár, súdny rychtár; magister vici: dedinsky rychtár (KS 1763); wssade gest zle, gde richtar a sudce gest hnewliwy (KP 18. st); -ov príd privl: ta zena, Balazowa matka s Podhradia, nechodila do rychtaroweho domu (TOPOĽČANY 1552); -sky príd: o przirozenu rychtarskem (ŽK 1473); w dome rychtarskem stala se gest zmluwa mezj Ondregem Balazowjch a mezi Martinem Tomkowych (DUBNICA n. V. 1587); assessura: richtársky aneb stoličny úrad (KS 1763); odhodená biwsse, skrz súdu rychtarskeho trestány se obawaicze, utyekla gsem (PeP 1770); -stvo [-o, -í] s nem richtársky úrad: czoz se stalo za geho rychtarstwie (ŽK 1473); rychtarstwo ssebi Pan Buch W. M. dal w ssesti cnosyti (D. ŠTUBŇA 1564-69 KL); geho successorowia, ktery bremeno richtarstwa znassatj budu, wždiczky gednaku lehotu mitj mohly (BELÁ 1760); za jeho richtarstva toliko na devetsto rimskych zlatych utrovili na prava (PODHRADIE 1768 DPB); -ka ž richtárova žena: vdova richtarka od sveho mlýna sekeru robotnika dlužna jest do zamku davati (BOJNICE 1614 U2); richtárka na svateho Martina ma vykrmiti jednu hus a panej ustaviti z hospodarstvi sveho (STARHRAD 1652 CM); iudicatrix: rychtárka (KS 1763); subst richtárová ž richtárova žena: Ioanes Spisjak, na ten čas hagtman, swedčil, že bez wsseckeg prjčiny geho huncwutowal, ano, y w dome pana richtara opakowal w prjtomnosti p. richtaroweg y notariusoweg (PONIKY 1792)