rezidencia -ie ž. sídlo hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára: kráľovská, biskupská r.
rezidencia [-d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
rezidencia -ie ž. ‹l› sídlo, sídelná budova hlavy štátu al. vysokého hodnostára; zastar. sídelné mesto; pren. prepychové obydlie;
rezidenčný príd.
rezidencia p. sídlo 2
sídlo 1. miesto, kde sa býva, sídli • sídlisko: praveké sídla, sídliská; sídliská starých Slovanov • archeol. táborisko (prechodné sídlo ľudí v praveku): diluviálne táborisko
2. miesto, kde sídli význačná osobnosť, inštitúcia: kráľovské sídlo • rezidencia (sídlo hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára): letná arcibiskupská rezidencia
3. miesto pôsobenia: sídlo kultúry • kniž. stánok: výchovný stánok
rezidencia, -ie ž.
1. sídlo hlavy štátu, vysokých vládnych činiteľov al. iných vyššie postavených osôb: kráľovská, biskupská r.; niekdajšia rezidencia ruských cárov (Pláv.); letná r. určená na pobyt v lete; Tisíce svetiel zdobilo rezidenciu generálneho riaditeľa. (Jil.)
2. sídelné mesto;
rezidenčný príd.: r-é mesto (Škult.) sídelné
rezidencia ž lat 1. obydlie, sídlo panovníckeho dvora al. vysokého duchovného hodnostára, sídelná budova: resignugem Myhalowy ten placz, kde bidly a tuto pry residentij meg (TRENČÍN 1674); na wečeru pre p. Pineiho do residentie iesuitskeg masa telaceho den 10, slyepka den 12, rakj den 6 (ŽILINA 1693); w Tepliczach rezidentia geho excellentij z dreva vistawena, ssindelom pokrita 1 (TRENČÍN 1713); residentia panska, totižto dom dolny (DUBNICA n. V. 1720); obtižnost prostredkem supplicatii do našeho kralovskeho dvoru neb residentii muže predložiti (KB 1759) 2. sídelné mesto: Awarowé rezydency Konsstantynopol dobýwali (SH 1786); stoličné mesto Krakow a rezidencia kralow, Waršawa (DS 1795); -iálsky príd k 1: pani Záthurecká w residentialskem placzy tak gest w užitku gako pan Záthurecký (ZÁTURČIE 1761); -ionálsky príd k 1: mog dom residentionalsky podle geho Welkomoznosty zahradi, tak y obori koncsa fundusov w susedstwy spolu leza (BECKOV 1768)