rezervovaný príd. zdržanlivý v správaní, odmeraný, chladný; svedčiaci o tom: r. človek, r. postoj; r. úsmev;
rezervovane prísl.;
rezervovanosť -i ž.
rezervovanosť -ti ž.
rezervovaný1 príd. ‹f < l› zdržanlivý, chladný, odmeraný;
odmeranosť neprejavovanie citu • strohosť • zdržanlivosť • rezervovanosť: jeho správanie bolo charakterizované odmeranosťou, strohosťou, rezervovanosťou • chlad • chladnosť: zo slov cítiť chlad • oficiálnosť • hovor. škrobenosť: stretnutie plné oficiálnosti • odstup: zachovať odstup voči podriadeným • cudzosť • cudzota: citová cudzosť, cudzota • hovor. dištanc
rezervovanosť p. výhrada
výhrada obmedzenie istého tvrdenia al. konania • námietka: mať, vysloviť vážne výhrady, námietky • rezerva • rezervovanosť • zdržanlivosť (zdržanlivé, opatrné správanie): prijať niečo s rezervou; postaviť sa k niečomu s rezervovanosťou, so zdržanlivosťou • zried. rezervácia
p. aj protest
rezervovaný príd. zdržanlivý v správaní; uzavretý; odmeraný: r. postoj, r-é stanovisko; Cyril bol príliš rezervovaný, než aby si sa mu bol mohol priblížiť. (Kuk.) Ani rezervovaný a skeptický Kalinčiak nemohol nepodľahnúť nadšeniu. (Mráz);
rezervovane prísl.: správať sa r.;
rezervovanosť, -ti ž. zdržanlivosť, uzavretosť; odmeranosť