rezbár -a m. umelec al. remeselník zaoberajúci sa vyrezávaním z dreva;
rezbárka -y -rok ž.;
rezbársky príd.: r-e práce;
rezbárstvo -a s.
rezbár -ra pl. N -ri m.
rezbár, -a m. remeselník al. umelec zaoberajúci sa ozdobným vyrezávaním predmetov;
rezbárka, -y, -rok ž.;
rezbárstvo, -a str. remeselná činnosť al. umelecký odbor zaoberajúci sa ozdobným vyrezávaním (do dreva)
rezbár m remeselník al. umelec zaoberajúci sa ozdobným vyrezávaním (z dreva, kovu, kameňa): z lipoweho drewa wzacne kumssty stawa rezbar giž wiczwyczenj (BV 1652); rezbar drewenj obraz wirezuwa, maluge a na podstawu stawya (KoB 1666); statuarius: rezbár (NP 17. st); maister sstukator, nebo rezbar, kdy sem we Wydnj byl, z Trencžina odessel, ale žaden newy, kam (DUBNICA n. V. 1722); miluge was Maria gako lekar ud nedužiwy, aby ho uzdrawil, miluge was gako rezbar nekteru kladu (MS 1749); caelator: rezbár, wyrezawač; sculptor: rezbár, wyriwač, wyrjwa z drewa, s kameňa (KS 1763); rezbaru nech at ta gedina powinnost bude, aby wznessenjch mužu pamatku do buducjho pokolenj pronesli (PT 1796); -sky príd: znamenite zrkadlo z wirezawanu rezbarszku robotu 1 (BECKOV 1729); dano towarissom 2 rezbarskim, kterj do kostela donesly figuri, howadczinj, d 26 (ŽILINA 1731); wiučil gsy se, Telemachu o rezbarskem a maljrskem kunsste (PT 1796) L. robiť (si) r-eho boha, klaňať sa r-emu bohu náb uctievať modly: (Pán) nebudete, synowe yzrahélsky, sebe delat modli, rezbárských bohú (KB 1757); nech sa zaháňbugú wssecy, ktery se klaňagú rezbárskym bohom (BlR 18. st); -stvo [-í] s remeselnícke al. umelecké vyrezávanie predmetov (z dreva, kovu, ap.): caelamen: wyrezáwani, wyrjwani, rezbárstwi; statuaria: rezbárstwi (KS 1763)