rezaný -ná -né príd.
rezaný príd. majúce ostré, výrazné, vyhranené črty: Mužná, výrazná hlava s ostro rezaným nosom. (Letz) Jej ostro rezané pery ho vábili. (Jégé)
rezaný príd 1. (o dreve) napílený, orezaný, osekaný (o viniči) ap.: to drevo rezane, ktere gest pred wraty, aby se s neho spital udelal v kostele (PARÍŽOVCE 1564); sarptus: rezany; sectus: rúbany, sekány, rezány; sarpa: plegna, rezana winica (KS 1763) L. r-á ceduľa chirograf: ze vprijmnij a s prawedliwi dluch na to ijma ij czedulu rezanu, od spoluobivatela wijhledawa (BLATNICA 1595 E) 2. (o predmetoch, obyč. umeleckých) zdobený vyrezávaním, vyrývaním, rytím, vyrezávaný, brúsený: toreuma: rezane a wirywane dilo (VT 1648); starodawny ljd egipský ne enem obrazý swe malowane, neb rezane ctilj nekdj a za bohuw swich meli, ale y ptakuw, zwirata, haduw za bohuw swich uznawali (SK 1697); w ten čas zhynul geden pohar krysstalowy rezany (M. KAMEŇ 1697); gomby zustawagu, gedny welke na menticze, druhe rezane (PRÍLES 1713); effigies: wyrytý neb rezaný obraz, wedle spusobu giného udelaný; illigo: nadobu negaku s rezanu prácy ozdobyti (WU 1750); chram tento z rezaneho kameny gest vistawený (KOŠICE 1752); fabricari signa: ryté, rezané obraze delati (KS 1763); toreuma: rezane a wyrywane dilo (ML 1779) 3. krájaný, nakrájaný (o ceste, mäse ap.): na wečeru cesto rezane (ILAVA 1663); strogila se wečera p. služnodworskemu, sliepka, rezane pučky z obecneg múky, salat; (ŽILINA 1700; 1702); sspikowani rezana slanina (LD 18. st) 4. kastrovaný, vykastrovaný (o zvieratách) caper: wepr chrochtagicy gest rezani kanec, miškowany braw gest rezana swine (KoA 17. st); prigem rezanich koni (DUBNICA n. V. 1731); vervex: rezanj beran, sskopec caper: cap, kozel rezany; capo: kopún, rezany kohút KS ( 1763)