revolucionár -a m.
1. stúpenec, účastník revolúcie (význ. 1)
2. novátor: r. v umení;
revolucionárka -y -rok ž.;
revolucionársky príd.
revolucionár -ra pl. N -ri m.
revolucionár -a m. (revolucionárka -y ž.) stúpenec, účastník revolúcie;
priekopník kto presadzuje nové myšlienky • kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného pólu • avantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbe • novátor (najmä v pracovnej oblasti) • revolucionár: literárny revolucionár • kniž. predbojovník • často pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné)
revolucionár 1. p. vzbúrenec 2. p. priekopník
vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s políciou • povstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom • odbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahanec • konšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojník • zastar. odbojca • burič • rebelant • rebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)
revolucionár, -a m.
1. účastník revolúcie;
2. pôvodca, hlásateľ revolučných myšlienok: Hovoril o požiadavkách ľudu ako najobávanejší revolucionár. (Fig.);
pren. objaviteľ niečoho, čo znamená prevrat napr. vo vede, v umení ap.: Bernolák nie je literárny revolucionár. (Vlč.);
revolucionárka, -y, -rok ž.;
revolucionársky príd.: r. čin;
revolucionárstvo, -a, str. vlastnosť revolucionára