revolúcia -ie ž.
1. hlboká kvalitatívna zmena v spoloč.-polit. vzťahoch, prechod od starého polit. usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami: sociálna r.; národná r., Veľká francúzska r.
2. zákl., podst. zmena, prevrat v rozlič. oblastiach činnosti: kultúrna r.; vedecko-technická r.; priemyselná r.; multimediálna, informačná r.; filoz. kvalitatívny zvrat vo vývine, op. evolúcia;
revolučný príd.: r-é učenie, r-é udalosti; r-é hnutie mládeže; r-é zmeny, r. objav;
revolučne prísl.;
revolučnosť -i ž.
revolučne 2. st. -nejšie prísl.
revolúcia -ie ž. ‹l›
1. zásadná zmena, základný prevrat, zvrhnutie starého a nastolenie nového politického režimu, často násilnými prostriedkami: Veľká francúzska r.
2. náhla a veľká zmena ako spoločenský proces v rôznych odboroch činnosti: priemyselná r.; kultúrna r.
3. fyziol. (srdcová) r. jeden cyklus činnosti srdca zahŕňajúci sťah a ochabnutie;
revolučný príd.: r-é udalosti; r-é zmeny; r. objav;
revolučnosť -ti ž.
revolučne → revolúcia
revolučný príd.
1. súvisiaci s revolúciou, vzťahujúci sa na revolúciu; pripravujúci revolúciu, smerujúci k revolúcii; priaznivý pre revolúciu; podporujúci revolúciu, oddaný revolúcii: r. boj, r-é udalosti; r-é tradície; r-é kroky; r-á činnosť, r-é hnutie; r-é myšlienky; r-á nálada, r-é nadšenie, r. zápal; r. proletariát, r-á mládež; r-á tlač, r-á literatúra, r-é piesne; r. výbor ustavený, ustanovený za revolúcie; Revolučné odborové hnutie (ROH) odborová organizácia pracujúcich v ČSSR;
2. uskutočňovaný, dejúci sa náhle, náhlymi zvratmi (op. evolučný): r-é zmeny; r. vývin, r. proces (vývinu);
3. prevratný: r. objav, r. čin;
revolučne prísl.: pôsobiť, účinkovať r.; r. naladený;
revolučnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho revolučného