revolúcia -ie ž.
1. hlboká kvalitatívna zmena v spoloč.-polit. vzťahoch, prechod od starého polit. usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami: sociálna r.; národná r., Veľká francúzska r.
2. zákl., podst. zmena, prevrat v rozlič. oblastiach činnosti: kultúrna r.; vedecko-technická r.; priemyselná r.; multimediálna, informačná r.; filoz. kvalitatívny zvrat vo vývine, op. evolúcia;
revolučný príd.: r-é učenie, r-é udalosti; r-é hnutie mládeže; r-é zmeny, r. objav;
revolučne prísl.;
revolučnosť -i ž.
revolúcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
revolúcia -ie ž. ‹l›
1. zásadná zmena, základný prevrat, zvrhnutie starého a nastolenie nového politického režimu, často násilnými prostriedkami: Veľká francúzska r.
2. náhla a veľká zmena ako spoločenský proces v rôznych odboroch činnosti: priemyselná r.; kultúrna r.
3. fyziol. (srdcová) r. jeden cyklus činnosti srdca zahŕňajúci sťah a ochabnutie;
revolučný príd.: r-é udalosti; r-é zmeny; r. objav;
revolučnosť -ti ž.
revolúcia 1. p. vzbura 2. p. zmena 1
vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburu • povstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanie • odboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odboj • revolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúcia • sprisahanie • konšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahanie • puč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský puč • revolta: revolta mládeže • komplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplot • disidencia • hist. rebélia: sedliacke rebélie • zastar. bunt (Jesenský)
zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma
2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú
revolúcia, -ie -ií, -iám, -iách ž.
1. základný zvrat v spoločensko-politických vzťahoch, riešiaci protirečenia medzi charakterom výrobných síl a výrobnými vzťahmi, pričom dochádza k zvrhnutiu starého, prežitého spoločenského zriadenia a k nastoleniu nového, pokrokového zriadenia: sociálna r.; buržoázna r. ktorej výsledkom je zvrhnutie feudálneho spoločenského zriadenia a nastolenie kapitalistického zriadenia; socialistická, proletárska r. vedúca k zvrhnutiu kapitalistického spoločenského zriadenia, k odstráneniu vykorisťovania a k nastoleniu diktatúry proletariátu; národnodemokratická r. ktorou sa utláčaný národ oslobodzuje z područia iného národa a v priebehu ktorej sa vytvárajú podmienky pre prechod k socialistickej revolúcii; Veľká októbrová socialistická r. prvá víťazná proletárska revolúcia, ktorá sa uskutočnila v októbri (podľa nášho kalendára v novembri) 1917 v Rusku; Francúzska r. (Veľká francúzska r.) buržoázna revolúcia vo Francúzsku, ktorá sa začala v júli 1789 útokom na bastilu; palácová r. pri ktorej dochádza k zmene vo vláde, nie k zmene spoločenského zriadenia;
2. filoz. prechod skokom z jednej kvality do druhej;
3. základná, podstatná zmena, prevrat v nejakej oblasti ľudskej činnosti: priemyslová, agrárna r., r. v doprave; kultúrna r; socialistická kultúrna r. proces premeny v oblasti myslenia a konania ľudí v socialistickej spoločnosti, vyvolaný nastolením politickej moci robotníckej triedy
revolúcia ž lat prevrat, vzbura: luka od neboheho Rozmana bola Igalyczky, Michael Szomoroweg matky w piatych zlatych uherskych založena, kteru po mnohich revolutiach žaden giny krome predepsany Pinter Janoss, Michael Szomora a Joannes Martonffi mely slobodu wimenity (KRUPINA 1691); Yankovits Mikloss w svogem pivovary mal zakopane penize, ktere Hronovecz ze svogim sinom ven wikopal w noczy, w počzatku tegto revolutij (JASENICA 1704); poznamenany škuod, ktere su učynene Hornyosucžanom skrze Moravčykow po revolutij (H. SÚČA 1720)