remeslo -a -siel s.
1. činnosť pri výrobe rozlič. predmetov dennej potreby a opravách pomocou ručných nástrojov al. jednoduchých strojov: stolárske, krajčírske, kováčske r.; vyučiť sa r-u, vykonávať r.
2. expr. odbor činnosti, povolanie, zamestnanie: vojenské, poľovnícke r.; ovládať svoje r.
3. pejor. mechanicky, netvorivo, šablónovite vykonávaná činnosť: umelecká tvorba sa mu stala r-om
● r. má zlaté dno je výnosné
remeslo -la -siel s.
povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav
2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1
remeslo p. povolanie 1
remeslo, -a, -siel str.
1. výrobná činnosť (odvetvie malovýroby) zaoberajúca sa spracúvaním surovín na základe životné potreby pomocou ručných nástrojov al. jednoduchých strojov: kováčske, murárske, stolárske, tesárske, krajčírske, obuvnícke r.; umelecké r-á vyrábajúce umelecké predmety; učiť sa, vyučiť sa r., ísť na r., dať niekoho na r.; vykonávať, robiť r.; Remeslo má zlaté dne (prísl.) o výnosnosti remesla; hovor. expr. zavesiť r. na klinec prestať vykonávať remeslo
● devätoro remesiel, desiata psota (bieda) o finančných ťažkostiach niekoho, kto často mení zamestnanie, kto je nestály v zamestnaní;
2. hovor. expr. akýkoľvek odbor činnosti, povolanie, zamestnanie: šoférske r. (Tal.); literárne r. (Tat.); vojenské r. (Fel.); poľovnícke r. (Fr. Kráľ); zlodejské r. (Jes-á); vyznať sa vo svojom r-e byť dobrým odborníkom; Taký doktor predsa musí rozumieť svojmu remeslu. (Švant.); pren. krvavé r. (vojny) (Hruš.) zabíjanie, ničenie (vo vojne)
● miešať sa, pliesť sa niekomu do r-a zasahovať do jeho vecí;
3. zried. činnosť konaná mechanicky; návyk: Vojak z remesla slúži tomu pánovi, u ktorého nachádza väčšie výhody. (Kal.) Dora plakávala z remesla. (Kuk.)
remeslo s pracovná, výrobná činnosť pomocou nástrojov: (remeselník) chcze svým remeslom gednemu každemu werne posluhowatj (KREMNICA 1565 E); W. M. prosym, ponewass pry wassem meste gest murarow mnoho, aby ste my W. M. takoweho gedneho mystra, tohoze remesla murarskeho dopriely sem k nam do Turcza na muog zamek na Blatniczu (BLATNICA 1587); jest tam jeden mlyn mučny, s toho mlynar povinen k zamku svym remeslem služiti (LIKAVA 1625 U2); remeselnjczi bednarskeho remesla geden každy powinen bude do pokladnicze meskeg od sta položitj per d 6 (VARÍN 1671); wšecko draho do živnosti kupovat se musi a v remeslach žadneho odbytu neni (PÚCHOV 1744 LP); faber: wsseliký remeslnjk, mjstr swého remesla (WU 1750); chirurgia: lékarské remeslo: opificium: remeslo, robota, práca (KS 1763); Jano naučil sa remeslo stolarske (PUKANEC 1788); mnohy člowek se gen lecygako wyučil k swemu remeslu (HRANOVNICA 18. st)