remeselník, -a, mn. č. -ci m. odborník v nejakom remesle: vyučený r. (Taj.); malomestský r. (Stod.); malý, drobný r. malovýrobca;
remeselníčka, -y, -čok ž.;
remeselnícky príd. týkajúci sa remeselníka, vyznačujúci remeselníka; patriaci remeselníkovi; typický pre remeselníka: r. stav, r-e práce; r. cech; r. tovariš, učeň; r-a dielňa; r-a zručnosť; r-e formy práce;
remeselnícky prísl.: vyrábať niečo (po) r.;
remeselníctvo, -a str. hromad. remeselníci;
remeselníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.