remeselník -a mn. -ci m.
1. kto vykonáva isté remeslo: kvalifikovaný r.; drobní r-ci
2. pejor. kto robí svoju (umel.) prácu netvorivo, mechanicky: divadelný r.;
remeselníčka -y -čok ž.;
remeselnícky príd. i prísl.: r-e práce, r-e náradie, r-a dielňa
remeselník -ka pl. N -íci G -kov m.
remeselník, -a, mn. č. -ci m. odborník v nejakom remesle: vyučený r. (Taj.); malomestský r. (Stod.); malý, drobný r. malovýrobca;
remeselníčka, -y, -čok ž.;
remeselnícky príd. týkajúci sa remeselníka, vyznačujúci remeselníka; patriaci remeselníkovi; typický pre remeselníka: r. stav, r-e práce; r. cech; r. tovariš, učeň; r-a dielňa; r-a zručnosť; r-e formy práce;
remeselnícky prísl.: vyrábať niečo (po) r.;
remeselníctvo, -a str. hromad. remeselníci;
remeselníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.
remeselník [-s(el)n-] m vykonávateľ nejakého remesla: ano, kterykolwek remeselnyk nagdeny bude po polnoczy pry swem dyle w sobotu, ma od pana richtarta sstrofany bytj pod gednym zlatym (BETLIAR 1610); magj y remeselnjcy cechy neb zhromaždenj swe (KoB 1666); hudobny remeselnik kus hleba niemože sebe zarobic (ZBOROV 1690 LP); Tubalkayna byl kowár a remeselnjk wsseligakég roboti od medi a od zeleza (KB 1757); fictor: remesnjk (KS 1763); wsseckim prodawačum, kupcum a remeselnikum wespolek na obeczne a roczite garmekj gitj, a tam swoge weczi kupeczke a remeselniczke prodawatj dowolene gest (PRIEVIDZA 1764); Kristus pracowal rukamy swima gako sin nektereho chudobneho remeselnika (SJ 18. st) F. w zlosti rostte každy korhel, čnosti mu ubywa, gak ge korhel remeslnik, bohactwa nemawa (GV 1755); pryslowi gest, že podobny podobnemu prege, ale geden remeselnik druheho wysmege (GP 1782); -ica, -íčka ž: artifex: remeselnyk, remeselnica (KS 1763); ty matko remeselničko, mass dceru, ale y w dome držiss towarissa pri remesle (MiK 18. st); -ícky príd týkajúci sa remeselníka, príznačný pre remeselníka: aby žaden mystr negsuce w bratrstwy nesskodil, čeho kdibi se dopustil, ma o ryad remeselnicky pripraweny bity (L. MIKULÁŠ 1686); ratolest sucha wineho korena k zadnemu remeselnickemu dilu se wiceg nehodi (MS 1758); remeselnickich towarissou, u kterehokolwek maijstra w robote postawenich, kterij se dobre sprawugj, na wognu nemate lapat (B. BYSTRICA 1799); po r. prísl výraz odborne, s remeselníckym fortieľom: artificiosus: po remeslnycky spraweny; confabrefio: po remeselnjcky delám; fabrico: po remeselnjcky wolačo stawám (KS 1763); -ícky prísl: czechmister ma sobe mocz danu ku zhlidany roboty, ktera bude k prodagi prynessena, gestli bi bila dobre a remeselniczky urobena (VELIČNÁ 1712);