religiózny príd. kniž.
1. náboženský: r. motív básne
2. prejavujúci svoje náboženstvo: r. človek;
religiózne prísl.;
religióznosť -i ž.
religiózny -na -ne 2. st. -nejší príd.
religiózny príd. ‹l› kniž.
1. vyznávajúci náboženstvo, nábožný, zbožný: r. človek
2. náboženský: r. motív (diela);
religióznosť -ti ž.
náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť • duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia • kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne • kniž.: konfesionálny • zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory • cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad • bohoslovný • bohoslužobný • teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra • kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia
nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)
2. p. posvätný 2
religiózny 1. p. náboženský 2. p. nábožný 1
veriaci ktorý je presvedčený o existencii Boha (op. neveriaci) • kniž. religiózny: veriaci, religiózny človek
p. aj nábožný
religiózny príd. kniž. náboženský: r. motív (v literatúre);
religiozita, -a i religióznosť, -ti ž. náboženský ráz, náboženskosť: r. (literárneho) diela