relatívny príd. kt. je vo vzťahu k niečomu, vzťažný, podmienený, op. absolútny: r. pojem, r-a platnosť niečoho; fyz. r. pohyb vo vzťahu k inému pohybujúcemu sa telesu;
relatívne prísl.: r. najlepší;
relatívnosť -i ž.
relatívny [-t-] -na -ne 2. st. -nejší príd.
relatívny príd. ‹l› existujúci vo vzťahu k niečomu, vyplývajúci z porovnania s niečím, platný, hodnotený vzhľadom na niečo, pomerný, vzťažný, závislý, podmienený (op. absolútny): r. pojem; r-a pravda; r-a platnosť; r-a väčšina hlasov pomerne najväčší počet; archeol. r-e datovanie; geogr. r-a výška (bodu) pomerná; fyz. r. pohyb posudzovaný vzhľadom na iné pohybujúce sa teleso; r-a výška tónov pomer ich kmitočtov k základnému zvolenému kmitočtu; lingv. vzťažný: r-e zámeno relatívum; r. čas vyjadrujúci súčasnosť, predčasnosť al. následnosť dejov, pomerný;
relatívne prísl. pomerne: r. sa zvýšiť; r. lepší, najlepší; r. posudzovať; r. teplé počasie; r. stála teplota;
relatívnosť -ti ž. kniž. relativita
relatívny ktorý je vo vzťahu k niečomu; hodnotený vzhľadom na niečo, od niečoho závislý (op. absolútny) • podmienený: relatívny, podmienený pojem • pomerný: vládol relatívny, pomerný pokoj; je to pomerný úspech • gram. vzťažný: vzťažné zámeno
relatívny príd. pomerný, vzťažný, závislý, podmienený (op. absolútny): r. pojem; filoz. r-a pravda ktorú treba rozvíjať, overovať a spresňovať novým poznaním; fyz. r. pohyb pozorovaný zo stanoviska iného pohybujúceho sa telesa; mat. r-e číslo pozostávajúce z číselnej hodnoty a znamienka vzťahu (napr. +4, -2); práv. r-e právo ktoré je účinné len voči určitým jednotlivým osobám; r-a väčšina hlasov pomerne najväčší počet, avšak zo všetkých odovzdaných hlasov menej ako nadpolovičná väčšina; gram. r-e zámeno vzťažné; r-a veta vzťažná;
relatívne prísl. pomerne: názor r. pravdivý;
relatívnosť, -ti ž. filoz. pomernosť; závislosť, podmienenosť: r. vedeckého poznania