rehoľník -a mn. -ci m. člen rehole;
rehoľníčka -y -čok ž.;
rehoľnícky príd. i prísl.: r. stav; žiť r.
rehoľníčka -ky -čok ž.
rehoľník -a m. (rehoľníčka -y ž.) člen rehole, mních (mníška), rádový brat (rádová sestra);
rehoľnícky príd.
rehoľníčka členka, príslušníčka ženskej rehole • mníška: stala sa z nej rehoľníčka, mníška • sestra: starali sa o nich sestry dominikánky • sestrička
rehoľník, -a, mn. č. -ci m. člen, príslušník rehole;
rehoľníčka, -y, -čok ž.;
rehoľnícky príd. i prísl.: r. stav, r. život; žiť (po) r. ako rehoľník;
rehoľníctvo, -a str. rehoľnícky stav; rehoľnícky život