regrút -a m. hovor. branec al. odvedenec;
regrútsky príd.: r-a zábava
regrút -ta pl. N -ti m.
regrút -a m. ‹n < f› hovor. branec al. odvedenec;
regrútsky príd.: r-a pieseň
odvedenec kto je odvedený za vojaka • hovor. regrút • zastar. odobranec
regrút p. odvedenec
regrút, -a m. hovor. povolanec, branec: Vojenčil som ako regrút. (Jes.) Ako regrút, prv než narukoval, ušiel na Slovensko. (Tomašč.) Zašiel na Marsovo pole, kde sa kedysi ako regrút učil narábať so zbraňou. (Gráf);
regrútsky príd.: r-a zábava; r-e piesne; r-a puška (Gab.)
legrút p. regrút
regrút [rek-] m fr voj zverbovaný, nastupujúci vojak, zverbovanec: forsspont gest potrebný, když se commandy wysylagu, neb když se remundských kony, rekrutuw, nebolišto nowozwerbowaných wogákuw prekladánj predstawuge (Kur 1782); Joannes Noval, slobodny massarsky towariss, nesucy za rekruta, neb gest hluchy (PREŠOV 1784); mezi giními pochitaními nowowogákmi, rekrútmi, bil ráz geden hlupáček, ménem Kubo (BU 1795)