Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

regent -a m.

1. dočasný zástupca nedospelého panovníka

2. hist. správca majetku; vyšší úradník;

regentka -y -tiek ž.;

regentský príd.

regent -ta pl. N -ti I -tmi m.

regent -a m. ‹l›

1. (regentka -y ž.) (v monarchii) dočasný zástupca panovníka, správca ríše; zried. panovník (vôbec); princ r. dočasne vládnuci člen kráľovskej rodiny al. manžel panovníčky

2. hist. (v poľ. kráľovstve) úradník s rozličnou hodnosťou

3. zried. (kedysi) regenschori;

regentský príd.

regent, -a m.

1. zástupca monarchického vládcu, obyč. nedospelého;

2. za feudalizmu správca, riaditeľ (napr. šľachtických majetkov al. nejakej inštitúcie);

regentka, -y, -tiek ž.;

regentský príd.: r-á rada;

regentstvo, -a str. úrad, funkcia regenta

regent, regens m lat
1. správca, vladár, spravovateľ majetkov, predstavený: letha Panie 1604, kdy panstwy lykawske na geho milost cysarsku spadlo, regentowe zamku Lykawy od komisaruw geho milosti cysarske vstanowenj su (RUŽOMBEROK 1604); každy regent, wižssj y nižssj, ma winssowati poddanym swym, messtanum, sedlakum, aby pokogny žiwot wedli (SP 1696); Kriste pomoz, aby wssickni regenti a pany tohoto sweta znassatedlne a pokogne ziwy bily (AgS 1708); kapitola o dryáčnjcých ne pro obecný lid, ale pro wrchnost a regenty psána gest, aby se probudil k zapowědi proti dryáčnjkum (TiS 1788); Hospodin na trunu nebeskem wždi tedj z neho gako regent wsseho sweta hledj (LCa 18. st)
2. správca krajiny v čase nedospelosti alebo neprítomnosti legitímneho panovníka: Malčané obrátili se ku králi vherskému Bélowi a žádali mladssjho syna geho Ondřege za swého regenta (SH 1786)
3. pomocník: secundarius: pomocnyk, regent (KS 1763)