Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

reformizmus -mu m.

1. hnutie usilujúce sa o zlepšenie istého (hosp., polit. ap.) stavu reformami

2. smer v rob. hnutí uprednostňujúci reformy;

reformista -u m. stúpenec reformizmu;

reformistka -y -tiek ž.;

reformistický príd.: r. smer;

reformisticky prísl.

reformista -tu pl. N -ti m.

reformista -u m. ‹l› stúpenec reformizmu

reformizmus, -mu m. oportunistický smer v robotníckom hnutí, ktorý chce uskutočniť sociálne zmeny reformami vykonávanými v spolupráci s buržoáziou, bez socialistickej revolúcie a nastolenia diktatúry proletariátu; prevládajúci smer v stranách II. internacionály;

reformista, -u m. prívrženec reformizmu;

reformistka, -y, -tiek ž.;

reformistický príd.: r. smer;

reformisticky prísl.: chápať, riešiť otázku r.