reformátor -a m. kto sa usiluje o reformy, kto ich robí: sociálny, náboženský r.;
reformátorka -y -riek ž.;
reformátorský príd.: r-á činnosť
reformátor -ra pl. N -ri m.
reformátor -a m. kto sa usiluje o reformy al. ich realizuje;
reformátorský príd.
upravovateľ kto sa zaoberá úpravou, upravovaním niečoho • apretor • apretátor: upravovateľ, apretor, apretátor textu • upravovač: upravovač terénu • úpravca: úpravca trate • úpravár: úpravár rúd • aranžér: aranžér výstavy • adaptátor (kto prispôsobuje niečo istým požiadavkám): adaptátor budovy • adjustátor (kto vystrojuje niečo všetkým potrebným): adjustátor tovaru • reformátor (kto robí zásadnejšiu reformu): sociálny reformátor
reformátor, -a m. uskutočňovateľ reformy: smelý r. (Rys.); (Bernolák) je skôr kodifikátor než reformátor a priekopník. (Vlč.) Bedřich Smetana, veľký reformátor českej hudby. (Vlč.);
reformátorka, -y, -riek ž.;
reformátorský prís.;
reformátorsky prísl.;
reformátorstvo, -a str. úsilie reformátorov
reformátor m lat uskutočňovateľ (cirkevnej) reformy: kterj prichazegj w russe owčjm, pod stjnem a gménem ewangelikuw reformatoruw wnitrne pak gsu wlcy hltawý (DuR 1719); mnohe nesnadky bi nasledowali, kdibi dowolene bylo komukolwek reformatorom seba učynit (PP 1734); obssyrnegsse dáleg o reformatorowi temto, kterého páni lutheráni v knihách swých s timto nápisem predkládagu: beatus doctor Martinus Luther (PE 1764); Luther s twrdim chlebem se chowal, awssak k posledku zustal slawny reformator (EK 18. st)