reformácia -ie ž. cirk. reformné hnutia v 16. stor., kt. vyústili do oddelenia sa protestantov od kat. cirkvi: nemecká r.; obdobie r-ie;
reformačný príd.: r-é hnutie
reformácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
reformácia -ie ž. ‹l› hist. (od 16. stor.) hnutie usilujúce sa o nápravu rímskej cirkvi a o obmedzenie jej moci, nadväzujúce na rozličné stredoveké sektárske hnutia a na husitstvo; toto dejinné obdobie;
reformačný príd.
reformácia, -ie ž. sociálno-politické hnutie v západnej Európe (v XVI. storočí), ktoré sa prejavovalo vo forme náboženského boja proti katolíckej cirkvi ako opore feudalizmu: Lutherova (luterská) r. ktorej vodcom bol Martin Luther;
reformácia ž lat 1. oprava, úprava, obnovenie, obnova: na piwnjcy take zrydlo take potrebuge sweg reformaty, ponewačz sklep dolu spada; na kteružto reformatiu a restauratiu (domu), cžokolwek winaložy, podle specificatie, aneb rozeznany dobrich statečznich lidy a remeselnikuw, wšetko se mu z arendy porazy (TRENČÍN 1661; 1709) 2. reformné učenie, namierené proti katolíckej cirkvi, za obmedzenie jej vplyvu: opat přinesl knihu historiji na zwanem wecy theologickych T. Jana Banderia, wypisugicyho a welice tupicyho reformacy Luthera (MV 1676); zdaliž lutheránská tak gmenowaná reformacya aneb obnowenj wjry od Boha posslo (ST 1797); waldenssti po časech reformatie odaly se strane, genž bily Kalwine (KCS 18. st)