referovať ndk lat čo (komu) oznamovať, podávať správu, informáciu: prysaham Panu Bohu, že v uradu svem bozenyczkem, na ktery sem volen, chczy a povinen budu bez prijimany osob, chudeho neb bohateho pry neb zaloby spravedlive rozsuzovaty, svedectvy pilne vibyraty, pravdive referovaty, tolikež executie poradne vikonavaty (TRENČÍN 1582 VZ); nowini nema zadneg, krom tie, které referoval geden drab, žeby stareho Dersffiho nechal Boczkai na swem miste (ŽILINA 1605); pan wiczeisspan s Kossicz prissiel a czo tam dokonal, zitra w Bistriczy chcze Wassim Milostiam referowaty (P. ĽUPČA 1611); pan sluzny dworsky Georgius Kostial nech referuge, yaku odpowed dal pan Rutkay Janos (s. l. 1669); takove veci a tym podobne Jeho M. p. richtar bude povinny k slavnemu magistratovi referovati a oznamiti (B. BYSTRICA 1718 CM); ginačeg se rospamatowaty nemužem, len toliko Paulus referuge, že staremu panu platil (PUKANEC 1782); r. sa lat na koho odvolávať sa na niekoho: poddany Geho Welkkomoznosti na zalobu Geho Welkomoznosti zadnjm spusobem w odpor se nepostawugie, poddanj nemusie se s panom swim sudity, zalobe sweg praetenduge, zieby beze wssy priczinj panskeho draba porubal, kde se incauttus referowal na swedomy, ziebj chtel innocentiam suam expurgowaty (ILAVA 1637)