referent -a m.
1. kto má, prednáša referát (význ. 1): hlavný r. na konferencii
2. kto podáva referát (význ. 2): stály r. športovej rubriky
3. pracovník, kt. má na starosti istý úsek činnosti: r. pre zahraničné styky, bezpečnostný r.;
referentka -y -tiek ž.;
referentský príd.
referentka -ky -tiek ž.
referent1 -a mn. N -i m. (referentka -y ž.) ‹l›
1. kto referuje 1, rečník
2. kto referuje 2 (v novinách, časopisoch a pod.), spravodajca
3. pracovník, funkcionár na určitom úseku: kultúrny r.;
referent, -a m.
1. kto referuje, podáva zprávu, referát o niečom: hlavný r.; r. sjazdu;
2. kto má na starosti určitý úsek úradnej činnosti: kultúrny, hospodársky, bezpečnostný r.; Žiadosť bola zamietnutá patričným referentom. (Jil.);
referentík, -a m. zdrob. hovor. iron. (Karv.);
referentka, -y, -tiek ž.;
referentský príd. r-é povinnosti, r. plat