Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

referent -a m.

1. kto má, prednáša referát (význ. 1): hlavný r. na konferencii

2. kto podáva referát (význ. 2): stály r. športovej rubriky

3. pracovník, kt. má na starosti istý úsek činnosti: r. pre zahraničné styky, bezpečnostný r.;

referentka -y -tiek ž.;

referentský príd.

referent -ta pl. N -ti I -tmi m.

referent¹ -a mn. N -i m. (referentka -y ž.) ‹l›

1. kto referuje 1, rečník

2. kto referuje 2 (v novinách, časopisoch a pod.), spravodajca

3. pracovník, funkcionár na určitom úseku: kultúrny r.;

referentský príd.

referent² -a mn. N -y m. ‹l› log. predmet označený menom; lingv. aktuálny, konkrétny predmet mimojazykovej skutočnosti v texte (prejave)

referent, -a m.

1. kto referuje, podáva zprávu, referát o niečom: hlavný r.; r. sjazdu;

2. kto má na starosti určitý úsek úradnej činnosti: kultúrny, hospodársky, bezpečnostný r.; Žiadosť bola zamietnutá patričným referentom. (Jil.);

referentík, -a m. zdrob. hovor. iron. (Karv.);

referentka, -y, -tiek ž.;

referentský príd. r-é povinnosti, r. plat