Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rebelant -a m. burič, poburovateľ: expr. je to večný r.; hist. sedliacki r-i vzbúrenci;

rebelantský príd.: r-é názory;

rebelantstvo -a s.

rebelantský -ká -ké príd.

rebelant, rebel -a m. ‹l› expr. burič, odbojník, zastar. vzbúrenec, povstalec: večný r.; sedliacki r-i, r-lovia;

rebelantský, rebelský príd. buričský, odbojnícky; zastar. povstalecký, vzbúrenecký

rebelant, -a m. osoba, ktorá brojí proti zavedenému poriadku, burič, poburovateľ, rozvratník, rebel: Jesenský nie je sociálny rebelant a reformátor. (Mráz) Niektorí nenechávajú za seba premýšľať svojich predstavených, z tých sa stávajú najväčší rebelanti. (Tomašč.);

rebelantka, -y, -tiek ž.;

rebelantský príd.: r-é reči, r-é názory;

rebelantsky prísl.: r. zneje pieseň (Ráz.);

rebelantstvo, -a str. buričstvo, poburovanie, odbojníctvo