rebelant -a m. burič, poburovateľ: expr. je to večný r.; hist. sedliacki r-i vzbúrenci;
rebelantský príd.: r-é názory;
rebelantstvo -a s.
rebelant -ta pl. N -ti I -tmi m.
rebelant, rebel -a m. ‹l› expr. burič, odbojník, zastar. vzbúrenec, povstalec: večný r.; sedliacki r-i, r-lovia;
rebelantský, rebelský príd. buričský, odbojnícky; zastar. povstalecký, vzbúrenecký
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
rebelant, rebel p. vzbúrenec, burič
vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s políciou • povstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom • odbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahanec • konšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojník • zastar. odbojca • burič • rebelant • rebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)
rebelant, -a m. osoba, ktorá brojí proti zavedenému poriadku, burič, poburovateľ, rozvratník, rebel: Jesenský nie je sociálny rebelant a reformátor. (Mráz) Niektorí nenechávajú za seba premýšľať svojich predstavených, z tých sa stávajú najväčší rebelanti. (Tomašč.);
rebelantka, -y, -tiek ž.;
rebelantský príd.: r-é reči, r-é názory;
rebelantsky prísl.: r. zneje pieseň (Ráz.);
rebelantstvo, -a str. buričstvo, poburovanie, odbojníctvo
rebelant, rebéliant m lat odporca, rozvratník; povstalec, odbojník: tešim se, kdy mne staleho w prawde bauričem, rebellantem naziwagj (MV 1676); Krysta gako rebellanta a buriča na smrt odsaudili (SP 1696); kral Dawid welice syna sweho Absolona, sweho rebelanta a odbognika oplakawal a litowal; koho očekawa ten wssemohuci Buch, hle, očekawa hrissnika, rebellanta, protiwnika, bezboznika, hodneho horuciho pekelneho ohne (MS 1749; 1758); Cesar chce Chaumigremowy wstryc gjtj z wogskem negwibornegssjm a chce podle zasluhi rebeliantuw gemu zaplatity (NHi 1791); -ský príd: Turek odpowedel, že on z králmi a ne z negaku rebelantskú zwerbu obyčeg mýwa se zesspuntowat (PP 1734); gesli mug syn a twug odbogni a rebellantski brater Cyrus u tebe žadnu milost nenalezne, ga geho neopustim, ale s nim spolu hotowa gsem tuto umret (MS 1749); -stvo [-í] s odbojníctvo: (služobníci týrski) když by byli skrz ssemetne rebelanstwy panuw swych wybogowaly a pod moc swu uwedly, prysahu potwrdily, že ten z nich kralem bude, ktery nagprwnegssy slunce wychazagice spatry (SKá 18. st)