rebel -la pl. N -li m.
rebelant, rebel -a m. ‹l› expr. burič, odbojník, zastar. vzbúrenec, povstalec: večný r.; sedliacki r-i, r-lovia;
rebelantský, rebelský príd. buričský, odbojnícky; zastar. povstalecký, vzbúrenecký
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
rebelant, rebel p. vzbúrenec, burič
vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s políciou • povstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom • odbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahanec • konšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojník • zastar. odbojca • burič • rebelant • rebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)
rebel, -a m. osoba, ktorá brojí proti zavedenému poriadku, burič, poburovateľ, rozvratník, rebelant: sedliacki r-i (Jes.); Povedal som, s rebelmi nerokujem. (Min.);
rebelský príd.: r-á idea (Fel.)
rebel m lat burič, odporca, rozvratník: mnozy budu na nas posmechy činity, rebelly a buričy nas naziwaty (ZA 1676)