rebélia -ie ž. hist. al. kniž. vzbura, povstanie: sedliacke r-ie
rebélia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
rebélia -ie ž. ‹l› hist. odboj, vzbura, povstanie: sedliacka r.
rebélia p. vzbura
vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburu • povstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanie • odboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odboj • revolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúcia • sprisahanie • konšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahanie • puč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský puč • revolta: revolta mládeže • komplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplot • disidencia • hist. rebélia: sedliacke rebélie • zastar. bunt (Jesenský)
rebélia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. menšia vzbura proti vrchnosti al. vláde: sedliacke r-ie; Na právnickej akadémii bola ráno rebélia. (Ráz.); pren. Celá jeho poézia je rebéliou (Krčm.) je prejavom odporu.
rebélia ž lat vzbura, povstanie: (poddaní) kteri by bez pričiny proti vrchnosti povstali, rebeliu, pobureni proti swym predloženim činili, aby takove zlobivosti mohli se abrogovati (KREMNICA 1543 CM); wlastnimu chopenj se rebellie, gako by sami kneži zle užiwagice swobody sobe dane, pricynu swe wyhnanj byli aresstem, pohružkami, nekdy y lahodnimi sliby wedli, nutili a pobizeli (MV 1676); knezi se obawalj, aby lid obecny rebelliu nepowzbudil (SP 1696); tridcaty trety artikul: aby nižadny proty wrchnosty rebelliu, spiknuty, zbureny neučinil (MB 1701); gyste mesto swemu kralu se sprotywilo a rebelliu proty nemu wyzdwihlo, koruny kralowskeg, y žiwota zbawity chtelo (MiK 18. st)