realizmus -mu m.
1. prístup vychádzajúci z kritického poznania skutočnosti a opierajúci sa o reálne možnosti; zmysel pre skutočnosť: politický r.
2. umel. smer usilujúci sa o čo najvernejší obraz skutočnosti: kritický r.
3. smer v stredovekej filozofii hlásajúci, že všeobecné pojmy reálne jestvujú;
realista -u m.
1. kriticky, triezvo uvažujúci človek: je chladný r.
2. stúpenec realizmu (význ. 2, 3): kritický r.; spory r-ov a nominalistov;
realistka -y -tiek ž.;
realistický príd.: r-é riešenie otázky; r-á literárna tvorba;
realisticky prísl.
realista -tu pl. N -ti m.
realista -u m. ‹l›
1. kriticky, vecne, triezvo uvažujúci a konajúci človek
2. stúpenec umeleckého al. filozofického realizmu
3. zastar. žiak bývalej reálky
realista, realistka p. realizmus
realizmus, -mu m.
1. smer v umení a v literatúre usilujúci sa o čo najvernejší, najpravdivejší obraz a o hlboké pochopenie skutočnosti: popisný r. obmedzujúci sa na popis skutočnosti; kritický r. zaujímajúci kritický postoj voči buržoáznej spoločnosti; socialistický r. základná metóda pokrokovej literatúry, umenia, literárnej a umeleckej kritiky, vyžadujúca od umelca pravdivé, historicky konkrétne zobrazovanie skutočnosti v jej revolučnom vývoji;
2. schopnosť posúdiť podstatné podmienky skutočnosti, existujúce možnosti a pomer síl; zmysel pre skutočnosť, vernosť;
3. filoz. naivný r. živelný svetový názor človeka, presvedčeného o jestvovaní hmotného sveta, nezávislého od nášho vedomia; scholastický r. smer v stredovekej scholastike, hlásajúci, že všeobecné pojmy (univerzálie) majú reálnu, objektívnu existenciu a predchádzajú existencii jednotlivých vecí; kritický r. jeden zo súčasných prúdov v anglo-americkej buržoáznej filozofii, spájajúci dualistov a objektívnych idealistov, bojujúcich proti materializmu pomocou zjemnelých foriem agnosticizmu;
realista, -u m. prívrženec, stúpenec realizmu: kritický r., socialistický r.; naivný r.;
realistka, -y, -tiek ž.