Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

reťaz -e ž.

1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e; zavrieť bránu na r.; uviazať psa na r.; dať niekoho do r-í sputnať ho

2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov; r. vrchov, r. automobilov; r. spomienok; utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál); živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom

● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho; expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;

reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach; r-á píla; chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;

retiazka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1: viesť kravu na r-e

2. (ozdobná) kovová šnúra pletená ako reťaz: zlatá r., r. na hodinky;

retiazkový príd.

reťaz -ze -zí ž.

reťaz, -e ž.

1. ohybný kovový pás, zložený z článkov (ohniviek) zapadajúcich do seba al. kĺbovite spojených, ktorý sa používa obyč. na upevňovanie, upínanie, spínanie niečoho: železná r.; zlatá r. (Sládk.); hodinky na ťažkej striebornej reťazi (Taj.); kotvová r. na ktorej je upevnená kotva; vozová r. hamovnica; kĺbová r. v ktorej sú články upevnené kĺbovite (napr. na bicykli); upevniť, uviazať, sputnať niečo r-ou; prikovať niečo na r.; uviazať psa na r.; Poviazali mu ruky reťazami (Jégé) spútali ho; pren. Ani reťazami by ich nepridržali na stavbe (Laz.) ničím. Votruba je živou reťazou, ktorá nás spája s tým najrýdzejším z našej minulosti (A. Mat.) spojivom

● expr. držať niekoho (ako) na r-i nedopriať mu voľnosť, obmedzovať ho; expr. (ako) z r-e pustený divý, nespútaný (obyč. o neposednom, nezbednom dieťati); roztrhnúť, striasť zo seba r-e oslobodiť sa (z otroctva, z útlaku ap.); držia spolu ako ohnivá na r-i, ako r. pevne;

2. sled osôb, vecí al. javov tvoriacich viac-menej súvislý pás, prúd: r-e stráží (Záb.); r. automobilov (Jégé); r. vozov (Hor.); r. vrchov, horská r.; reťaze nevysokých kopcov (Vaj.); r. spomienok, r. príčin a následkov; V reťazi, držiac sa vôkol hrdiel, spevom sa uberali domov. (Taj.) Tu stál kordón žandárov. Ako reťaz mramorových sôch. (Fr. Kráľ) Chlapi urobili reťaz a podávali si škridlicu z ruky do ruky (Zúb.) postavili sa do radu (v určitej vzdialenosti od seba); pren. Príklon k spisovnej slovenčine bol len článok v reťazi jeho (Kalinčiakovej) ideovej orientácie. (Mráz);

reťazový príd.: r. prevod pomocou reťaze; r. most s visutými nosníkmi z reťazí; chem. r-á reakcia sled reakcií po sebe nasledujúcich; mat. r. zlomok zložený zlomok, pri ktorom časť menovateľa jedného zlomku je čitateľom ďalšieho zlomku; r. obchod čierny obchod, pri ktorom sa tovar nepredáva priamo spotrebiteľom, ale ďalším osobám (špekulantom)

reťaz [-az, -ez] ž/m
1. ohybný pás, obyč. kovový, zložený z článkov do seba zapadajúcich, používaný na spájanie, držanie alebo ťahanie: yali a priwedly do Poruby a wsadily na retiez a drzaly (s. l. 1520); ithem reczezy 2 (SPIŠ 1592); služobnjczy pak aneb hagniczy Wassych Oppatrnostech mym služobnjkom wzaly dwe retezy a gednu sekeru (HLINÍK n. H. 1594 CM); (Jano) pres plot pressel a tam z woza ukradol dwa lanczucky anebo retezy (PEZINOK 1656); sem pak dal staršimu synovi Istvanovi pluch, voz, dve retazy (TURIEC 1681 CM); kdi retas czigani na studnu na magier robili, dali zme im na maso d 42 (KRUPINA 1706); catena: retaz, lancúch; catenarius: z retazú zwázany (KS 1763);
x. pren celj gegj žiwot z nesljchaneg retezj nesslechetnosťy zaležel (PT 1796) z veľkého počtu, množstva; gak dluha retez gest hrychuw twych (CDu 18. st) veľké množstvo, veľa
L. vozná, vozová, hamovná r. reťaz na voze, brzdová r.: siluow wzaly na wassem grunthe rucznyczy, potem Halgassowy woznu retez (MOŠOVCE 1567); pluch take vzal y zelezy, 2 kolesza okovaczy prednye, 1 retas vozova (!) (DRAŽKOVCE 1575 VZ); wozaru kupily retaz hamownu, fl 4 (KRUPINA 1765)
2. ozdobná šnúra zhotovená obyč. zo zlata, náhrdelník: gedna retez zlata tlusta, w ktereg gest koleczyek no 173 (PRAZNOV 1630); monile tarques: zlaty retez (VT 1648); ozdoby se pridawagj: šlagere, prstene, zlate retazy (KoB 1666); promlúwil král: kdokoliw pismo toto čitat bude a wyklad geho wygawi my, do zlatohlawu oden bude, y zlatú reťaz na krku met bude (KB 1757); monile, muraemula: drahá ozdoba hrdelny, zlatá retaz (KS 1763)
3. i pl putá, okovy: katj ličaky a retezy z sebau nesli, kterymiž by Krysta Pana swazalj (SP 1696); Buh často my činil pohodly, aniž se stidel za retezy me (Le 1730); predce swatj Petr aposstol s toho žalare twrdeho ussel, nie straž silna, retaze, puta gemu prekazitj a presskoditj nemohly (KT 1753); pren: žebi bilo Boha wssemohuciho dobrodeni takowe, kterym skrze moc ducha božiho roztrhane biwagu puta a retazi hrichuw (MS 1758)
L. dať, vziať na r., posadiť, usadiť na r. uväzniť: a chce-li geho (dlžníka) na retiez vzíti, nebo sputnat, to muž udelati (ŽK 1501); naš sluzebnik, kdy zaloval na toho zlodiege, gesce ho na retez vsadili (SKLABIŇA 1564); pan Yan Zahoriak pana Yana Drietomagiho do wezeny wzal pro dluhy panske, a tak ne do kaznie meskeg, alie yako negakeho zloczincza na retiaz dal (ILAVA 1637); pre jaku pričinu na reťaz ťa dali posadit (P. ĽUPČA 1732 CM); sedieť na r-i: byť uväznený: rihtar Badinski otkazal, ze gu (ženu) hitil a na retazi sedi (RADVAŇ 1714)