reštitúcia -ie ž. odb.
1. uvádzanie, uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (vrátením al. nahradením odňatého majetku): r. starého právneho stavu; čiastočná r. konfiškátu; r. cirkevného majetku
2. reštituovaný majetok: budova patrí medzi r-ie;
reštitučný príd.: r. zákon, r. proces, r. majetok
reštitúcia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
reštitúcia -ie ž. ‹l› odb. navrátenie do pôvodného stavu al. podoby, obnovenie, obnova: práv. uvedenie (veci) do predošlého (pôvodného) stavu; majetková r. vrátenie majetku pôvodným majeteľom; pren. tento majetok; výtv. r. umeleckého diela odstránenie neskorších zásahov; biol. obnovenie porušeného tkaniva, orgánu, schopnosti, funkcie a ich navrátenie do pôvodného stavu;
reštitučný príd.: práv. r. zákon týkajúci sa vrátenia majetkových al. iných práv pôvodnému majiteľovi
obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu • obnovenie • renovácia • renovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mesta • rekonštrukcia • rekonštruovanie • reštaurácia • reštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých diel • prestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školy • regenerácia: regenerácia buniek
2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo • oživenie • znovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cítenia • renesancia: renesancia umenia • obroda • obrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obroda • kniž.: oživotvorenie • vzkriesenie • zmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnosti • kniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu
reštitúcia p. obnova 2
reštitúcia, -ie ž. navrátenie do predchádzajúceho stavu, obnovenie predchádzajúceho stavu: r. historického práva (Vaj.); lek. r. choroby, r. teploty, r. buniek;
reštitučný príd. súvisiaci s reštitúciou, smerujúci k reštitúcii: r-é opatrenia; r. proces proces reštitúcie