rešpekt -u m. vážnosť, úcta (spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje r.
□ mať r. pred niekým rešpektovať niekoho
rešpekt -tu m.
rešpekt -u m. ‹l› vážnosť, úcta; strach
rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady
2. p. uznať 2, zachovať 2
rešpekt p. úcta, vážnosť 1
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctu • autorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autorita • rešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpekt • prestíž (významné postavenie): osobná prestíž • dôstojnosť • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • kniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum
2. p. význam 2
rešpekt, -u m. úcta, vážnosť (spojená niekedy až so strachom, s bázňou): mať r. pred niekým, pred niečím; budiť, vzbudzovať r., získať si r.
respekt p. rešpekt
rešpekt, respekt m lat 1. úcta, vážnosť: budu take powynny, obzlastne mlady magstrowe proty panom cechmagstrom a gjnym starssjm, každemu geho respect daty (TRENČÍN 1633); majic respect medzi jinymi našimi poddanymi i na mestečko Lipczu takoveho jiste a za tym vždycky trvajice dokonani sme s nimi učinili (RUŽOMBEROK 1665 CM); porucžuge se panu porkolabowy, nemagicze žadneho respectu, takowich wezmuce [:kterim gide o hrdlo:] s pilnosty opatrowat a klady, puta a gine potreby skrze remeselnikuw poprawowat (TRENČÍN 1675); milost, resspekt y odplatu tym wetssu dostáwa, čym kdo w potrebe dar maly wdečnegsseg podáwá (GV 1755) L. mať v r-e niekoho brať, mať ohľad, zreteľ na niekoho: (treba) uradnika a wissich officirow w naležiteg poctiwostj a respectu mitj (TRENČÍN 1716) 2. ohľad, zreteľ: mlinar bez wsseho rozdilu a respectu ma obsluhovat všetkych (KRUPINA 1733); prozbu a chtenj rozgjmagjcze a do respectu wezmucze (LIPTOV 1735); nebude-li dominationum vestratum obzvlaštny rešpekt na ubohu obec naši miti, sotvy kteri obstati moci budeme (Z. SLATINA 1764 LP); ufame sa u slavnej stolici, že nas do rešpektu slawna stolica prigme a zastupcom bude (KOMJATNÁ 1772 LP) L. mať r. na koho brať ohľad: respect magicze na syroty naležiti, ostatne (dlh) se relaxuge (KRUPINA 1692);