Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj subst

rešpekt -u m. vážnosť, úcta (spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje r.

mať r. pred niekým rešpektovať niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rešpekt ‑u mn. I ‑tmi m.
-kt/99120±187 6.17: substantíva m. neživ. N+A sg. 92957→93310
+67
−117
fakt/19624 projekt/18968 kontakt/8127 produkt/5462 efekt/5456 objekt/5199 konflikt/4587 subjekt/4261 aspekt/3143→3409
+25
−63
akt/3298 rešpekt/2770 kontrakt/2101 verdikt/1571 (44/8477)

rešpekt -u m. ‹l› vážnosť, úcta; strach

rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpektmať vo vážnostimať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte staršíchvážiť siceniť si: váži si, cení si svojich priateľovctiť (si)uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičovuznávaťdať na: Vysvetli mu to, na teba dá!zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady

2. p. uznať 2, zachovať 2


rešpekt p. úcta, vážnosť 1


úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďomvážnosť: získať na vážnostiautorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľovrešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpektpieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietoučesťpocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctamihold (veľký prejav úcty): prijímať holdkniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honorzastar. uváženie (Vajanský)


vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctuautorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autoritarešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpektprestíž (významné postavenie): osobná prestíždôstojnosťkniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honorkniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum

2. p. význam 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rešpekt, -u m. úcta, vážnosť (spojená niekedy až so strachom, s bázňou): mať r. pred niekým, pred niečím; budiť, vzbudzovať r., získať si r.

respekt p. rešpekt

rešpekt, respekt m lat
1. úcta, vážnosť: budu take powynny, obzlastne mlady magstrowe proty panom cechmagstrom a gjnym starssjm, každemu geho respect daty (TRENČÍN 1633); majic respect medzi jinymi našimi poddanymi i na mestečko Lipczu takoveho jiste a za tym vždycky trvajice dokonani sme s nimi učinili (RUŽOMBEROK 1665 CM); porucžuge se panu porkolabowy, nemagicze žadneho respectu, takowich wezmuce [:kterim gide o hrdlo:] s pilnosty opatrowat a klady, puta a gine potreby skrze remeselnikuw poprawowat (TRENČÍN 1675); milost, resspekt y odplatu tym wetssu dostáwa, čym kdo w potrebe dar maly wdečnegsseg podáwá (GV 1755)
L. mať v r-e niekoho brať, mať ohľad, zreteľ na niekoho: (treba) uradnika a wissich officirow w naležiteg poctiwostj a respectu mitj (TRENČÍN 1716)
2. ohľad, zreteľ: mlinar bez wsseho rozdilu a respectu ma obsluhovat všetkych (KRUPINA 1733); prozbu a chtenj rozgjmagjcze a do respectu wezmucze (LIPTOV 1735); nebude-li dominationum vestratum obzvlaštny rešpekt na ubohu obec naši miti, sotvy kteri obstati moci budeme (Z. SLATINA 1764 LP); ufame sa u slavnej stolici, že nas do rešpektu slawna stolica prigme a zastupcom bude (KOMJATNÁ 1772 LP)
L. mať r. na koho brať ohľad: respect magicze na syroty naležiti, ostatne (dlh) se relaxuge (KRUPINA 1692);

rešpekt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) rešpekt
G (bez) rešpektu
D (k) rešpektu
A (vidím) rešpekt
L (o) rešpekte
I (s) rešpektom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) rešpekty
G (bez) rešpektov
D (k) rešpektom
A (vidím) rešpekty
L (o) rešpektoch
I (s) rešpektmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

rešpekt, lebo irónia je le respect, car l'ironie est
že rešpekt sa meria que le respect se mesure

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu