reálny príd.
1. skutočne jestvujúci, skutočný, op. fiktívny, ireálny: r. svet, r-a skutočnosť; r-e nebezpečenstvo; mat. r-e číslo; ekon. r-a mzda, op. nominálna
2. vychádzajúci zo skutočnosti, zodpovedajúci skutočnosti; vecný: r. plán, rozpočet, termín
3. zastaráv. zameraný prírodovedne: r-e gymnázium (v min.);
reálne prísl. k 1, 2: r. jestvovať; r. posudzovať;
reálnosť -i ž.
reálne 2. st. -nejšie prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
reálny príd. ‹l›
1. skutočne existujúci, skutočný (op. fiktívny, neskutočný, ireálny): r. svet hmotný; r-a hodnota faktická; ekon. vyjadrený v stálych cenách: r. národný dôchodok; r-a mzda hodnotená podľa kúpnej sily na istom mieste a v istom období; fyz. r. plyn (op. ideálny); mat. r-e číslo ktoré je buď racionálne, al. iracionálne (op. imaginárny)
2. berúci ohľad na skutočnosť, vychádzajúci z nej, vecný: r. politik; r. rozpočet uskutočniteľný
3. zastar. zaoberajúci sa prírodou: r-e vedy prírodné; r-e predmety (op. humanitné); škol. r-e gymnázium sústreďujúce sa na prírodné vedy a (na rozdiel od klasického gymnázia) na živé jazyky;
reálne prísl.: r. uvažovať;
reálnosť -ti ž.
reálne 1. porov. reálny 2. p. skutočne 1
skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • fakticky • naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené náklady • ozajstne • hovor.: ozajsky • naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekať • opravdivo • zastar.: opravdovo • opravdove: vyzerá celkom opravdivo • v skutočnosti • reálne • objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo
porov. aj skutočný 1
2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutku • ozaj • naozaj • veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíja • v skutočnosti • popravde • vlastne • podľa pravdy • popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačí • isto • iste • istotne • zaiste • zaručene • nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravda • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či príde • hovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel
3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2
1. skutočne existujúci, skutočný, zmyslami vnímateľný: r. svet, r-a skutočnosť, r-e dianie; mat. r-e číslo každé kladné al. záporné číslo (op. ireálne);
2. opierajúci sa o skutočnosť, vychádzajúci zo skutočnosti, vecný: r. plán, návrh, r-a myšlienka; r-a koncepcia; r-e možnosti, r. politik; r. termín; r. základ niečoho; ekon. r-a mzda vyjadrená množstvom výrobkov, ktoré za ňu možno kúpiť; práv. r-e právo spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti; polit. r-a únia spojenie štátov osobou panovníkovou s jednotným vedením niektorých záležitostí;
3. trochu zastar. majúci matematicko-prírodovedný ráz, zameraný na praktické odbory; r-e gymnázium, r-e predmety, r-e vedy;
reálne prísl.
1. v zhode so skutočnosťou: r. uvažovať, myslieť;
2. skutočne, naozaj: r. existovať;
reálnosť, -ti ž.
1. skutočný svet vnímateľný zmyslami, realita: objektívna r.;
2. reálny názor na niečo; vecnosť: r. plánu, termínu